Otrava prírodného prostredia človeka a civilizačné choroby

Voda, ktorá je najlepším rozpúšťadlom, ktoré poznáme v prírode, pohlcuje a rozpúšťa najviac chemických zlúčenín.

Od dávnej minulosti úplne čistá voda, ktorá dopadá na zemský povrch v podobe dažďa, snehu alebo ľadovca, rozpúšťa niektoré minerálne soli, nachádzajúce sa v skalách tvoriacich zemskú kôru. Tento proces trvá už miliardy rokov.

Avšak len odnedávna pozorujeme niečo nové, s čím sa ľudstvo doteraz nestretlo – v tej istej vode sa rozpúšťajú tiež úplne nové chemické zlúčeniny, ktoré my – ľudia vyhadzujeme do nášho prostredia.

Tisíce takýchto zlúčenín, medzi ktorými nechýbajú otravné a rakovinotvorné zlúčeniny, prichádzajú do prostredia cez komunálne, priemyselné a poľnohospodárske odpady. Prameňom tejto otravnej chémie sú všetky komunálne aj iné smetiská, táto chémia pochádza z tisícky komínov fabrík a s dažďom sa vracia na zemský povrch, a odtiaľ do podzemných vôd a riek.

Takým istým spôsobom smerujú do riek umelé hnojivá, ako aj pesticídy, ktoré súčasné, novodobé poľnohospodárstvo sype a vylieva na obrábané polia.

Znečistenie podzemných vôd

Nemožno zabudnúť na chemické zlúčeniny, ktoré nie je podstatné akou cestou sa dostanú do prostredia, ocitnú sa v podzemných a riečnych vodách. Situácia našich povrchových vôd je dnes priam tragická, lebo väčšina riek sú vody mimo triedne, v ktorých z dôvodu nadbytku toxických chemických zlúčenín úplne vymizol biologický život.

Vodárenské závody, pre ktoré tieto rieky tvoria základnú surovinu pre výrobu pitnej vody, dokážu z nich odstraňovať len nerozpustené častice, ako piesok, íly, bahno alebo humusy rastlinného pôvodu, ale nedokážu odstraňovať z týchto vôd v nej rozpustené chemické zlúčeniny. Tieto zlúčeniny prechádzajú cez všetky etapy očisťovania vody, ktorá sa dodatočne obohacuje síranom železnato-hlinitým v procese koagulácie a tiež chlórom v procese dezinfekcie.

Nepočítajme taktiež s nápravou kvality pitných vôd, ktoré v priebehu posledných rokov sa čerpajú čoraz viac vo všeobecnosti z hlbších vrstiev zeme.

Niektoré z hlbinných vôd sú už viac ako 100 rokov ponúkané ako minerálne vody. Tu však nemožno prehliadnuť jednoduchý fakt – miesta z hĺbky zeme vyčerpaných minerálnych vôd sa ihneď napĺňajú znečistenými povrchovými vodami. Minerálne vody nikdy predtým neobsahovali chemické nečistoty, ale dnes je to ináč, lebo vody presiaknuté z povrchu zeme sú prameňom chemických znečistení minerálnych vôd, uchovaných vo väčších hĺbkach.

Prvé, predvojnové normy, charakterizujúce mineralogickú a chemickú stavbu minerálnych vôd v nich nepripúšťali ani stopové množstvá chemických nečistôt. Zatiaľ v roku 1991 sa objavila v Poľsku prvá norma (BN-90/9567-08 zo dňa 28. februára 1990), ktorá dovolila prítomnosť zdraviu škodlivých zlúčenín v minerálnych vodách.

Nasledujúca norma, ktorá začala platiť v roku 1997 (Dz.U.Nr 85, poz. 544 zo dňa 28. júla 1997) /Zbierka zákonov č. 85/, pripustila v týchto vodách všetky chemické zlúčeniny, ktoré tým pádom sú prípustné v pitných vodách z vodovodného kohútika i zo studne. A takýmto spôsobom sa dovoľuje v minerálnych vodách prítomnosť olova, ortuti, dusičnanov, pesticídov.

Nárast chorobnosti

Vážení prítomní, bol som na toto sympózium pozvaný, aby som prezentoval svoj názor na tému príčin alergických ochorení v Poľsku. Všetci tu prítomní vieme, že v ostatných 20 rokoch chorobnosť našej spoločnosti na alergie dramaticky narástla. Ak sa tempo rastu týchto chorôb nezmení, potom onedlho budeme mať v Poľsku viac alergikov ako zdravých ľudí. V rýchlom tempe pribúdajú taktiež iné choroby – v súčasnosti padajú ďalšie rekordy v množstve srdcovo-cievnych ochorení ako aj nádorových ochorení. Ak sa ma niekto opýta na príčinu tohto stavu, tak mám iba jednu odpoveď: chémia.

Chémia, s ktorou ľudstvo doteraz nikdy nemalo dočinenia. Biologický život na Zemi sa začal pred 4 miliardami rokov, avšak nikdy doteraz život nebol otravovaný chémiou, s ktorou sa stretáme odnedávna, pretože revolučný nárast prítomnosti chémie v našom živote sa začal pred pol storočím. Samozrejme na túto tému sa veľa diskutuje, totiž sú tiež skupiny, ktoré odporujú útokom nás lekárov.

Týmito kruhmi (skupinami) zodpovednými za znečistenia sú sanitárne inšpekcie, politická moc atď. Tieto diskusie sa nikdy neskončia z jednoduchého dôvodu – aby bolo možné predstaviť nezvratné, vedecké dôkazy vplyvu chemického nakazenia prostredia na súčasné nádorové, alergické a iné ochorenia, bolo by potrebné uskutočniť obrovské množstvo výskumov, a to sa spája s obrovskými nákladmi.

A tieto peniaze nie sú a nerátajme s tým, že sa niekedy nájdu. Avšak keby sa našli finančné prostriedky na výskum tohto druhu, aj tak sa nikto o ne nezaujíma. Nezáleží na nich centrálnym ani regionálnym vládam. Odporcom takýchto výskumov je lobbing výrobcov minerálnych a pramenistých vôd, ale tiež farmaceutický lobbing.

Ako sa chrániť?

Čo teda môžeme urobiť, ako sa brániť pred chémiou, ktorej je najviac vo vode? Keďže s vodou privádzanou do kohútikov musíme piť chemické zlúčeniny rozpustené v povrchových vodách určujúcich prameň pre jej výrobu, keďže nie lacné vody ponúkané v obchodoch ich tiež obsahujú, nezostáva nám nič iné, ako postarať sa o očisťovanie tejto vody domácimi metódami. Ako to urobiť? Mechanické filtre známe a populárne už mnoho rokov neočisťujú vodu, keďže iba zmenšujú jej mútnosť (zakalenie) a prepúšťajú súčasne všetky chemické zlúčeniny, ktoré sú v nej rozpustené.

V poslednom čase populárne filtre s aktívnym uhlím redukujú jedine obsah chlóru vo vode – otravného plynu, ktorého úlohou je dezinfikovať vodu a je nepríjemný z hľadiska chuti a vône. Zisťujeme, že v súčasnosti jediným spôsobom pre odstránenie nepotrebných chemických zlúčenín z vody je tzv. reverzná osmóza, ktorá využíva pre čistenie vody tzv. osmotické membrány. Filtrácia pitnej vody touto metódou začala v USA už pred 40 rokmi.

Veľkou výhodou reverznej osmózy je fakt, že v nej použité membrány prepúšťajú väčšinu minerálnych prvkov obsiahnutých vo vode. Využíva sa tu skutočnosť, že sú neporovnateľne menšie od veľkých a komplikovaných chemických zlúčenín vytváraných v súčasnosti našimi predsa schopnými, chemikmi. Veľa firiem získanú vodu z osmotických zariadení dodatočne obohacuje nasledujúcou porciou minerálnych solí, predkladajúc takýmto jednoduchým spôsobom minerálnu vodu. Je najlacnejšia, a čo je najdôležitejšie, že je dnes najistejšou minerálnou vodou.

Exploatácia osmotických zariadení je rozhodne lacnejšia. Ak ju porovnáme s cenou kupovaných a neistých vôd z obchodu, potom za zlomok ceny máme k dispozícii ľubovoľné množstvo vody na pitie, varenie, ale taktiež pre ošetrenie kože a vlasov, polievania kvetov, pre domáce zvieratá atď.

Nesmierne dôležitou vecou je pravidelná výmena ochranných filtrov s aktívnym uhlím, ktorý sa opotrebúva samotným kontaktom s vodou. Pri staršom uhlí vzniká riziko objavenia sa baktérií, pretože uhlie je vo vode aktívne maximálne 6 mesiacov, a takto dlho sa dokáže účinne pred baktériami brániť. Po uplynutí 6 mesiacov sa odrazu poddáva baktériám a je dokonalým osídlom pre ich rozvoj. Nie sú to však chorobotvorne baktérie, ale pri dostatočne veľkom množstve zodpovedajú za trpkú alebo horkú chuť vody.

Drahí prítomní, osmotické zariadenia sú na trhu dostupné už viac ako 20 rokov. Silne verím, že v krátkom čase sa stanú nevyhnutným zariadením v každej domácnosti.

S rekapituláciou môjho vystúpenia zdôrazňujem ešte raz, že dnes by nemal mať nikto ani najmenšiu pochybnosť príčinnej súvislosti medzi rastúcim množstvom chémie v našom súčasnom živote, a neúmerne rastúcim množstvom chorôb, hlavne nádorového, alergického a cievneho charakteru. Chémia sa vstrebáva do nás dýchacími, zažívacími cestami a cez kontakt s kožou. Aj keď najviac ju prijímame s pitnou vodou, ktorá ako výborné rozpúšťadlo je jej najlepšie obsažným nositeľom. Pretože žiadna z tradičných a známych metód očisťovania vody nie je schopná odstrániť z nej chemické zlúčeniny, technológovia jej čistenia museli siahnuť k iným metódam, takým, ktoré idú v ústrety novým potrebám. A našli. Reverzná osmóza je v súčasnosti jedinou účinnou technikou očistenia vody. Je súčasne prijateľnou metódou, keďže dáva na výstupe vodu obohatenú minerálnymi prvkami a tiež metódou lacnou pre použitie – za necelú zlotú máme k dispozícií ľubovoľné množstvo pitnej vody.

• Prof. dr hab. Andrzej Danielewicz
• Vedúci Inštitútu výživy Medicínskej akadémie vo Varšave.