Dosť už toho bolo povedaného o úprave vody, avšak viete o tom, ako funguje kolobeh vody v prírode? Alebo ako sa "recykluje" voda a opäť sa mení do kvapalnej formy? Povedzme si niečo o vzniku mrakov.

Mrak je viditeľné nazhromaždenie miniatúrnych kvapiek vody, ľadových kryštálikov, či kombinácia oboch. O aktuálnom stave atmosféry hovoria mraky samotné, ich výška nad zemou, ich druh, množstvo.

Čo možno zistiť z oblakov

Zo sledovania meteorologických prvkov a oblakov možno odhaliť nasledovný vývoj počasia na nasledujúce hodiny či dni. Oblaky sú rôzne výškovo umiestnené a atmosféra je vertikálne rozdelená na akoby tri poschodia : Vysoké, stredné a nízke. Hranice poschodí sa menia v závislosti od zemepisnej šírky a navzájom sa čiastočne prekrývajú. Podľa výšky možno oblaky zoradiť do štyroch skupín.

Možno ich zatriediť podľa:

  • Vývoja a vzniku - kopovité, orografické, vrstevnaté, nefrontálne, frontálne atd.
  • Zloženia: ľadové, vodné, zmiešané
  • vzhľadu
  • výšky

Pri vývoji oblačnosti sú dôležitá kondenzácia a pohyby vzduchu. Pohyb a vývoj primárnych atmosférických objektov, napríklad tlakových útvarov a atmosférických frontov úzko súvisí s pohybom oblačných systémov.Vznik zrážok a oblačnosti podmieňujú vodné pary, ktoré obsahujú vzduch.

 

Vznik oblakov

oblak dazdVzduch, ktorý stúpa sa vďaka menšiemu tlaku rozpína, pričom klesá jeho teplota a stúpa vlhkosť vzduchu.Takto dosahuje kondenzačnú hladinu, kde pomerná vlhkosť ovzdušia dosahuje 100% a vzduch je nasýtený vodnou parou. Pri ďalších výstupných pohyboch dôjde ku kondenzácii(voda), alebo k sublimácii(ľad) ak je teplota rosného bodu menšia ako 0°C - nasledovne vzniká oblak.

Ochladenie podmieňujúce vznik oblakov nastáva pri:

  • výstupných pohyboch vzduchu bez výmeny tepla s okolím (adiabatický dej) kde sa vzduch ochladzuje a rozpína
  • Klesajúcom objeme vzduchu a klesajúcej teplote
  • pri rastúcej vlhkosti

Kvapôčky sa vytvárajú keď sa molekula vody zrazí s kondenzačným jadrom. V atmosfére sú to malé, vznášajúce sa aerosólové častice s veľkoťou 0.001 µm až 10 µm (dym, peľ, kryštály morskej soli, prach, malé čiastočky zeme, sadze, apod.). Konvekciou sa premiestňujú do vyšších vrstiev atmosféry. Uľahčujú premenu vody z plynného do kvapalného skupenstva.

Ku kondenzácii by bez týchto hogroskopických častíc dochádzalo až pri mnohonásobnej presýtenosti ( vlhkosti väčšej ako 100%). Vznášajúc sa v atmosfére môžu dosiahnuť veľkosti od cca 0,01 mm a odolávajú zemskej príťažlivosti, a to trením alebo konvekciou. K zemi padajú ako kvapky po dosiahnutí priemeru od 0,1 až 5 mm. V nížine je iný vývoj oblačnosti ako na horách.

 

1 1 1 1 1