Mangán je prvkom nevyhnutným pre život a správnu činnosť organizmu.

Tvorí súčasť niektorých enzýmov a bielkovín, je tiež aktivačným faktorom viacerých enzýmov. Zohráva významnú úlohu oxidačných procesoch v ľudskom organizme, pôsobí na činnosť pohlavných žliaz.

Spolu so železom a meďou podmieňuje proces krvotvorby. Podobne ako meď sa môže kumulovať v pečeni.

Mangán však taktiež poškodzuje steny vlásočníc obehového systému. Jeho nadbytok pôsobí ako jed, vyvoláva podráždenie centrálnej nervovej sústavy a cirhózu pečene. Rýchlosť objavenia sa chorobných príznakov otravy závisí od individuálnej citlivosti na zlúčeniny mangánu.

Zdrojom mangánu v povrchových vodách je štruktúra a zloženie geologického ložiska, ako aj splašky najmä z metalurgického, elektrochemického a chemického priemyslu.

V pitnej vode sa mangán a jeho zlúčeniny môžu vyskytovať v dôsledku nedostatočne efektívneho prečistenia povrchovej vody, a taktiež následkom samotnej vodnej úpravy, pretože v časti filtrácie sa používa piesok obsahujúci oxid manganičitý (burel). Pri použití tohto druhu technológie koncentrácia mangánu v pitnej vode často prekračuje schválenú normu.

Prítomnosť mangánu vo vode z vodovodu vplýva na rast mangánových baktérií, ktoré spôsobujú, že voda má nepríjemnú, potuchnutú chuť a vôňu. Mangánové baktérie, ktoré sa tvoria vo vodovodnej sieti, sťažujú dodávanie bezpečnej vody ( z bakteriologického hľadiska), pretože spotrebúvajú tzv. zvyšný chlór, čo môže spôsobiť druhotné znečistenie vody chorobotvornými baktériami.

Výskyt mangánu v pitnej vode a vode používanej v hospodárstve zapríčiňuje vznik škvŕn na sanitárnych zariadeniach a spôsobuje, že voda nie je vhodná na pranie.

 

Riešenie problémov s mangánom

 

 

1 1 1 1 1