Výdajníky vody bez barelov

Liečivé účinky minerálnych vôd sú známe už tisícročia, úprava vody prišla až neskôr, ako nutný dôsledok industrializácie. Možno povedať, že objavenie minerálnych vôd bolo v minulosti skoro vždy vecou náhody.

Neraz to boli choré zvieratá, ktoré ukazovali človeku cestu k uzdravujúcej sile minerálnych prameňov a jej využitiu v liečbe.

Mangán je prvkom nevyhnutným pre život a správnu činnosť organizmu.

Tvorí súčasť niektorých enzýmov a bielkovín, je tiež aktivačným faktorom viacerých enzýmov. Zohráva významnú úlohu oxidačných procesoch v ľudskom organizme, pôsobí na činnosť pohlavných žliaz.

Vysoký obsah dusičnanov a dusitanov vo vode má negatívny vplyv na ľudské zdravie.

Vyskytujú sa vo vode ako konečné produkty rozkladu organických zlúčením obsahujúcich dusík, ako aj v dôsledku rozpúšťania minerálny látok, nachádzajúcich sa v geologickom podloží. Sú aj súčasťou atmosférických zrážok.

Ešte nedávno sa lekári prikláňali k tomu, že 25 mikro gramov olova na 100 cm kubických krvi je hraničnou dávkou, ktorú nemožno prekročiť, ak chceme udržať organizmus v dobrom zdraví.
Medzitým aktuálne americké výskumy ukázali, že situácia je oveľa vážnejšia.
Už 10 mikrogramov v takom istom množstve krvi môže spôsobiť poruchu rastu.

Čistá voda – H2O sa skladá iba z kyslíka a vodíka.

V čistej vode sa môžu nachádzať rozmanité rozpustené alebo usadené prímesky. Prímesami vody sú: soli, plyny, organické zlúčeniny, mikroorganizmy.

V prírode najmenej prímesí obsahuje voda pochádzajúca z atmosférických zrážok.

Minerálne vody by nemali nikdy tvoriť základ pitného režimu, ale byť len jeho doplnkom. Pokiaľ už pijete minerálnu vodu, dajte prednosť vode prírodnej, nesladenej, pokiaľ možno nesýtenej CO2, a mali by ste striedať jednotlivé druhy a v priemere nepiť viac ako približne 0,5 litra denne.

Prostredníctvom minerálnej vody – v závislosti od mineralizácie – je možné doplniť do organizmu určité minerálie. Takýto spôsob je vhodný zvláš pre ľudí, ktorí trpia nedostatkom minerálnych látok.

Ako je všeobecne známe, mali by sme veľa piť. A tým najlepším prostriedkom je voda.

Ale vode z vodovodného kohútiku nemá veľkú dôveru, a často nie je ani chutná. I keď musí spĺňať hygienické normy, cestou do domácnosti ju čaká cesta cez potrubia a nachádza sa v nej zbytkový dezinfekčný prostriedok (chlór) a jeho zlúčeniny.

Voda – životodarná, ale aj nebezpečná
Voda je najlepším rozpúšťadlom, aké poznáme. Od dávnych čias rozpúšťala minerály zo zeme a skalného podložia, dnes však pohlcuje aj tisíce chemikálií, ktoré ľudia uvoľňujú do životného prostredia – z priemyslu, poľnohospodárstva aj domácností. Tieto látky sa dostávajú do riek, podzemných vôd a dokonca aj do hlbinných minerálnych prameňov, ktoré kedysi boli úplne čisté.
Niektoré chemikálie sú karcinogénne, iné narúšajú hormonálny systém či spôsobujú alergie. Problém spočíva v tom, že ich vo vode nevidíme – voda môže vyzerať čisto, no obsahuje mikroskopické množstvá toxínov.

Znečistenie pitnej vody
Vodárenské úpravy dokážu odstrániť len nerozpustené nečistoty – piesok, íly, bahno či humusy rastlinného pôvodu. Rozpustené chemické látky však prechádzajú cez všetky tradičné filtračné a dezinfekčné procesy. Či už ide o chlór, síran železnato-hlinitý alebo iné metódy, väčšina chemických zlúčenín zostáva vo vode nezmenená.
Ani balená voda nie je úplne bezpečná. Mnohé minerálne a pramenité vody dnes obsahujú stopové množstvá chemikálií z povrchových vôd, ktoré presiakli do hlbších vrstiev zeme.

Nárast civilizačných chorôb
Za posledné desaťročia stúpa počet alergií, srdcovo-cievnych ochorení a rakoviny. Vedci poukazujú na jednoznačnú súvislosť medzi chemickým znečistením životného prostredia a zdravia človeka. Chemikálie vstupujú do tela pitím vody, dýchaním a cez pokožku.
Riešenie nie je jednoduché, pretože na vedecké preukázanie priamej príčiny by bolo potrebné rozsiahle a nákladné štúdie. Lobbing a obchodné záujmy často bránia financovaniu takýchto výskumov.

Ako sa chrániť doma?
Najspoľahlivejšou metódou pre domácnosti je reverzná osmóza:

Odstraňuje väčšinu chemických zlúčenín a mikroorganizmov.

Zachováva dôležité minerály vo vode.

Umožňuje mať bezpečnú vodu doma na pitie, varenie, polievanie či starostlivosť o domácnosť.

Praktické tipy:

Filtre s aktívnym uhlím je potrebné meniť každých 6 mesiacov, inak sa môžu stať miestom rozmnožovania baktérií.

Nepočítajte len s balenou alebo kohútikovou vodou – chemikálie často zostávajú.

Investícia do osmotického zariadenia sa rýchlo vráti v podobe dostupnej, kvalitnej vody bez rizika toxínov.

Často kladené otázky
Prečo nevidíme chemikálie vo vode?Sú mikroskopické a tradičné filtre ich nedokážu zachytiť.
Pomôže balená voda?Len čiastočne – často obsahuje rovnaké chemikálie ako kohútiková.
Je reverzná osmóza drahá?Nie. Počiatočná investícia je vyššia, no voda je neobmedzene dostupná a bezpečná, takže sa náklady rýchlo vrátia.

Voda a život – Prečo voda z vodovodu nemusí byť taká čistá, ako si myslíme
Voda je základom života, no paradoxne – to, čo tečie z nášho vodovodu, už dávno nemusí byť „čistá voda“ v pravom zmysle slova.Hoci je priezračná a bez zápachu, môže obsahovať množstvo látok, ktoré voľným okom nevidíme, no pritom majú vplyv na naše zdravie.Ako upozorňujú odborníci, práve to, čo je vo vode neviditeľné, môže byť najnebezpečnejšie.

Je voda z vodovodu bezpečná?
Mnohí ľudia sa spoliehajú na to, že ak voda prešla úpravou vo vodárni a spĺňa hygienické normy, je úplne bezpečná. Problém je, že tieto normy zvyčajne stanovujú maximálne povolené množstvo len vybraných látok. V praxi to znamená, že množstvo iných chemických zlúčenín či zvyškov priemyselnej výroby vo vode vôbec nemá stanovené limity alebo sa vôbec netestuje.

Odkiaľ sa škodliviny vo vode berú?

Priemysel a poľnohospodárstvo – pesticídy, herbicídy, ropné látky, ťažké kovy.

Staré rozvody – korózia potrubia môže uvoľňovať olovo, meď alebo zinok.

Domáce zdroje – staré vodné nádrže, náplne bojlerov či nevhodné hadice.

Prírodné zdroje – niektoré oblasti majú prirodzene zvýšený obsah železa, mangánu alebo dusičnanov.

Prečo ich úpravne vody neodstránia úplne?
Technológie vo väčšine úpravní boli navrhnuté pred desiatkami rokov, kedy sa nepočítalo s takým množstvom chemických zlúčenín v prírode. Filtračné systémy často nedokážu zachytiť veľmi malé molekuly chemikálií – tie môžu prejsť filtrom podobne, ako keby ste sa snažili zadržať hrášok v sietke s očkami veľkými ako futbalové ihrisko.

Ako zistím, čo je v mojej vode?
Najistejšou cestou je laboratórny rozbor vody. Ten môže odhaliť:

baktérie a mikroorganizmy,

dusičnany a dusitany,

ťažké kovy,

zvyšky pesticídov či liečiv.

Dá sa voda účinne vyčistiť doma?
Áno, existuje viacero riešení:

Mechanické filtre – zachytia piesok, hrdzu a väčšie nečistoty.

Aktívne uhlie – odstraňuje chlór, niektoré organické zlúčeniny a zlepšuje chuť.

Reverzná osmóza – jedna z najúčinnejších metód na odstránenie širokého spektra látok.

UV lampa – ničí baktérie a vírusy, no neodstraňuje chemické látky.

Prečo je prevencia dôležitá?
Aj keď by mal byť hlavný dôraz na systémové riešenia a ochranu vodných zdrojov, realitou je, že úplné odstránenie všetkých škodlivín centrálne zatiaľ neexistuje. Preto je vhodné kombinovať:

Pravidelnú kontrolu vody

Vhodnú domácu filtráciu

Zodpovedné správanie k životnému prostrediu

Záver:To, že voda vyzerá čisto, ešte neznamená, že je aj bezpečná.Rozumným prístupom je zaujímať sa o jej zloženie, preventívne ju chrániť a v prípade potreby ju doma dočisťovať. Čistá voda nie je luxus – je to základný predpoklad zdravého života.