Zlievarenská 227, 941 05 Nitra 
Pon – Pia: 7:00 – 15:30 
Servis
E-shop
Sociálne siete:
Podzemným vodám je na území SR venovaná mimoriadna pozornosť z dôvodu ich využívania ako hlavného zdroja pitnej vody.
Napriek priaznivým hydrogeologickým podmienkam pre tvorbu, obeh a akumuláciu podzemných vôd, ich nevýhodou je ich nerovnomerné rozloženie.
Najvýznamnejšie množstvá dokumentovaných využiteľných zdrojov a zásob podzemných vôd sa nachádzajú v západoslovenskom regióne (56%), vo východoslovenskom regióne boli evidované podstatne nižšie dokumentované využiteľné množstvá podzemných vôd (17%). Zvyšných 27% sa nachádza v stredoslovenskom regióne.
Výskyt podzemnej vody je podmienený existenciou takej horniny, ktorá má schopnosť vodu nielen pojať, ale aj ďalej predávať (napr. piesky, pieskovce, štrkopiesky, štrky, zlepence, …). Musí teda obsahovať väčšie pukliny ako kapilárne.
Jej pohyb je vyvolávaný výhradne gravitačnou silou. Vo vhodnom horninovom prostredí sa voda môže pohybovať v rozličných hĺbkach pod zemským povrchom, dosahujúcich až 6,5 km. Táto časť pod zemským povrchom tvorí podzemnú hydrosféru. Podzemnú vodu rozdeľujeme podľa toho, kde sa pohybuje na pórovú a puklinovú.
Zvláštnym druhom pórovej vody s napätou hladinou je artézska voda. Je to voda, ktorá je vo väčších hĺbkach a pod väčším tlakom. Pri prirodzenom narušení nadložia, alebo pri vyvŕtaní otvoru na povrch vyteká, dokonca až vystrekuje. Na kontinentoch je výskyt takýchto vôd veľmi častý.
Výtok podzemnej vody môže byť zjavný v podobe typického prameňa, ale aj utajený, ak vyteká rozptýlene aj väčšie množstvo vody do koryta rieky dnom, alebo z brehu. Pramene delíme podľa trvania výronu vody na stále, občasné či periodické a epizodické.
Podľa zmien výdatnosti ich ďalej delíme na pramene s veľmi vyrovnanou, priemerne vyrovnanou a nevyrovnanou výdatnosťou. Podľa spôsobu výtoku vody spod zeme ich rozdeľujeme na zostupné a výstupné. Podľa teploty sa rozlišujú pramene studené, ktorých teplota nepresahuje teplotu ovzdušia daného miesta, teplé (nad 20 °C). V rámci teplých ešte rozlišujeme vlažné (hypotermálne, do 37°C), teplé či teplice (termálne, do 50°C) a vriace (termy, nad 50°C).
Režimom podzemných vôd sa rozumejú typické zmeny stavov hladiny podzemnej vody a výdatnosť prameňa v určitom časovom období.
Krátkodobé zmeny. Z čiar denných alebo týždenných hodnôt stavov hladiny podzemnej vody a výdatnosti prameňov je možné poznať veľkosť, početnosť a rýchlosť ich zmien a dobu, v ktorej prebiehali. Tieto údaje sa týkajú hlavne plytkých vôd, ktoré zaznamenávajú oveľa viac krátkodobých zmien.
Zmeny počas roka. Podzemná voda vo väčších hĺbkach pod zemským povrchom, či je zasiahnutá vrtom, alebo vyteká na povrch prameňmi, nevykazuje obvykle tak veľké výkyvy v priebehu roka alebo niekoľkých rokov ako voda plytkých puklín. Dlhodobý mesačný priemer nám umožňuje poznať hlavný zdroj rozhojňovania podzemnej vody.
Najnovšie články
Ťažké kovy vo vode : Tichá hrozba ktorú môžeme zastaviť
Ťažké kovy vo vode: Tichá hrozba, ktorú môžeme zastaviť
Mnohé zdravotné problémy, ktoré sa dnes objavujú čoraz častejšie, majú svoj pôvod nie len v strave či ovzduší, ale aj v tom, čo pijeme. Ťažké kovy ako olovo, kadmium či ortuť sa nenápadne dostávajú do podzemných vôd, a následne končia v našich domácnostiach. Ich účinky sú dlhotrvajúce a závažné – od poškodenia nervového systému cez ochorenia obličiek až po rakovinu.
Tieto toxické prvky sa v tele ukladajú do pečene, kostí či obličiek, a organizmus ich nedokáže prirodzene odstrániť. Problém je o to väčší, že voľným okom ich vo vode nespozorujeme. Môžu byť prítomné v pitnej vode, ktorú denne konzumujú celé rodiny, vrátane detí a tehotných žien.
Prepojenie medzi znečistením a chorobami moderného sveta
Chemické znečistenie vody: Skrytá hrozba, ktorá sa dostáva až k nám domov
Voda je neoddeliteľnou súčasťou života. Je to najdokonalejšie prírodné rozpúšťadlo, ktoré absorbuje minerálne látky z pôdy a hornín, čím podporuje biologické procesy na Zemi už miliardy rokov. No práve táto vlastnosť sa dnes obracia proti nám.
Kým kedysi dažďová voda obsahovala len prirodzene sa vyskytujúce minerály, v súčasnosti sa do nej miešajú umelo vytvorené chemické látky. Tie pochádzajú z priemyselných, poľnohospodárskych a komunálnych zdrojov – fabriky, smetiská, výfukové plyny či pesticídy zo znečistených polí. Dážď ich následne spláchne späť do zeme, kde prenikajú do riek a podzemných vôd.
Základné spôsoby filtrácie a úpravy vody
Základné spôsoby úpravy vody
Úprava vody je proces, ktorého cieľom je odstrániť z vody nežiaduce látky a zabezpečiť jej vhodnosť pre pitné alebo úžitkové použitie. Použité metódy sa líšia podľa typu vody (pitná či úžitková), jej pôvodu (napr. studňa, povrchová voda, mestský vodovod) a miery znečistenia. Rôzne technológie odstraňujú odlišné skupiny kontaminantov – od mechanických nečistôt cez chemikálie až po mikroorganizmy. Tu sú najčastejšie využívané metódy úpravy vody:
Studničná voda: čistá príroda alebo tiché riziko?
Pre mnohých ľudí predstavuje studničná voda symbol čistoty, sviežosti a návratu k prírode. Často pochádza z oblastí vzdialených od priemyslu a civilizácie a vnímame ju ako zdravšiu alternatívu k chlorovanej vode z vodovodu. No je naozaj taká bezpečná, ako sa domnievame?
Hoci studničná voda môže chutiť výborne a vyzerať krištáľovo čisto, jej výzor nezaručuje zdravotnú nezávadnosť. Ak ju nikto pravidelne netestuje, môže ohrozovať bezpečie a zdravie vašej domácnosti či objektu do ktorého je táto voda distribuovaná .
Sme hrdými partnermi
