Studničná voda: čistá príroda alebo tiché riziko?

Pre mnohých ľudí predstavuje studničná voda symbol čistoty, sviežosti a návratu k prírode. Často pochádza z oblastí vzdialených od priemyslu a civilizácie a vnímame ju ako zdravšiu alternatívu k chlorovanej vode z vodovodu. No je naozaj taká bezpečná, ako sa domnievame?

Hoci studničná voda môže chutiť výborne a vyzerať krištáľovo čisto, jej výzor nezaručuje zdravotnú nezávadnosť. Ak ju nikto pravidelne netestuje, môže ohrozovať bezpečie a zdravie vašej domácnosti či objektu do ktorého je táto voda distribuovaná .

Čo je studničná voda?

Ide o vodu z podzemných prameňov, ktoré sú zvyčajne chránené pred povrchovým znečistením. Pochádza z klasických studní, vrtov alebo prameňov. Jej kvalitu ovplyvňuje geologické podložie, okolie zdroja a technický stav studne vrátane údržby.

Aké problémy sa spájajú so studničnou vodou?

1. Mikrobiologická kontaminácia
   Najčastejší problém. Baktérie (napríklad E. coli alebo enterokoky), vírusy a parazity sa môžu do vody dostať z blízkych žúmp, polí či miest, kde chovajú zvieratá. Po ich požití hrozia hnačky, tráviace problémy alebo vážnejšie ochorenia.

2. Chemické znečistenie
   Voda z poľnohospodárskych oblastí často obsahuje dusičnany, dusitany, pesticídy a niekedy aj ťažké kovy. Najviac ohrozuje malé deti – vysoký obsah dusičnanov môže spôsobiť methemoglobinémiu, teda tzv. modrú chorobu, ktorá znižuje schopnosť krvi viazať kyslík.

3. Prírodné znečistenie
   V niektorých regiónoch sa voda prirodzene vyznačuje vysokou tvrdosťou alebo zvýšeným obsahom železa, mangánu či síranov. Aj keď tieto látky nie sú nebezpečné, môžu dlhodobo zaťažovať organizmus a znižovať kvalitu vody po chuťovej aj vizuálnej stránke.

4. Klimatické vplyvy
   Dlhodobé suchá, prudké lejaky a povodne menia vlastnosti podzemných vôd – znižujú hladinu alebo spôsobujú náhle znečistenie. Mnohé studne na tieto výkyvy nereagujú dobre.

Mýty o studničnej vode

„Je z hory, takže je určite čistá.“
Nie vždy. Aj horské pramene môžu obsahovať baktérie zo zvieracích výkalov alebo znečistenie z vyššie položených fariem.

„Keď voda nesmrdí, je v poriadku.“
Mnohé baktérie a chemikálie nezmenia vôňu ani chuť vody, takže čistý výzor nezaručuje bezpečnosť.

Ako zabezpečiť zdravotnú nezávadnosť studničnej vody?

• Nechajte si ju pravidelne testovať v akreditovanom laboratóriu alebo na regionálnom úrade verejného zdravotníctva. Ideálne 1–2× do roka.

• Starajte sa o okolie studne. Pravidelne ho udržiavajte, pokoste trávu, neukladajte v okolí chemikálie ani odpad.

• Zabezpečte studňu pred dažďom a zatekaním povrchovej vody. Pomôže pevné viečko a správne odvodnenie.

• Zvážte použitie domáceho filtra, UV lampy alebo prevarenie vody. Tieto úpravy dokážu výrazne znížiť zdravotné riziká.

Studničná voda môže byť výnimočne chutná a osviežujúca. No v dnešnom svete, kde je pôda i voda čoraz častejšie znečistená, sa spoliehať len na „prírodnú čistotu“ nestačí. Ak studničnú vodu pijete pravidelne, zverte sa do rúk odborníkov a kontrolujte ju. Príroda je silná – ale aj zraniteľná