Podzemným vodám je na území SR venovaná mimoriadna pozornosť z dôvodu ich využívania ako hlavného zdroja pitnej vody.
Napriek priaznivým hydrogeologickým podmienkam pre tvorbu, obeh a akumuláciu podzemných vôd, ich nevýhodou je ich nerovnomerné rozloženie.
Najvýznamnejšie množstvá dokumentovaných využiteľných zdrojov a zásob podzemných vôd sa nachádzajú v západoslovenskom regióne (56%), vo východoslovenskom regióne boli evidované podstatne nižšie dokumentované využiteľné množstvá podzemných vôd (17%). Zvyšných 27% sa nachádza v stredoslovenskom regióne.
Výskyt podzemnej vody je podmienený existenciou takej horniny, ktorá má schopnosť vodu nielen pojať, ale aj ďalej predávať (napr. piesky, pieskovce, štrkopiesky, štrky, zlepence, …). Musí teda obsahovať väčšie pukliny ako kapilárne.
Jej pohyb je vyvolávaný výhradne gravitačnou silou. Vo vhodnom horninovom prostredí sa voda môže pohybovať v rozličných hĺbkach pod zemským povrchom, dosahujúcich až 6,5 km. Táto časť pod zemským povrchom tvorí podzemnú hydrosféru. Podzemnú vodu rozdeľujeme podľa toho, kde sa pohybuje na pórovú a puklinovú.
Zvláštnym druhom pórovej vody s napätou hladinou je artézska voda. Je to voda, ktorá je vo väčších hĺbkach a pod väčším tlakom. Pri prirodzenom narušení nadložia, alebo pri vyvŕtaní otvoru na povrch vyteká, dokonca až vystrekuje. Na kontinentoch je výskyt takýchto vôd veľmi častý.
Výtok podzemnej vody môže byť zjavný v podobe typického prameňa, ale aj utajený, ak vyteká rozptýlene aj väčšie množstvo vody do koryta rieky dnom, alebo z brehu. Pramene delíme podľa trvania výronu vody na stále, občasné či periodické a epizodické.
Podľa zmien výdatnosti ich ďalej delíme na pramene s veľmi vyrovnanou, priemerne vyrovnanou a nevyrovnanou výdatnosťou. Podľa spôsobu výtoku vody spod zeme ich rozdeľujeme na zostupné a výstupné. Podľa teploty sa rozlišujú pramene studené, ktorých teplota nepresahuje teplotu ovzdušia daného miesta, teplé (nad 20 °C). V rámci teplých ešte rozlišujeme vlažné (hypotermálne, do 37°C), teplé či teplice (termálne, do 50°C) a vriace (termy, nad 50°C).
Režimom podzemných vôd sa rozumejú typické zmeny stavov hladiny podzemnej vody a výdatnosť prameňa v určitom časovom období.
Krátkodobé zmeny. Z čiar denných alebo týždenných hodnôt stavov hladiny podzemnej vody a výdatnosti prameňov je možné poznať veľkosť, početnosť a rýchlosť ich zmien a dobu, v ktorej prebiehali. Tieto údaje sa týkajú hlavne plytkých vôd, ktoré zaznamenávajú oveľa viac krátkodobých zmien.
Zmeny počas roka. Podzemná voda vo väčších hĺbkach pod zemským povrchom, či je zasiahnutá vrtom, alebo vyteká na povrch prameňmi, nevykazuje obvykle tak veľké výkyvy v priebehu roka alebo niekoľkých rokov ako voda plytkých puklín. Dlhodobý mesačný priemer nám umožňuje poznať hlavný zdroj rozhojňovania podzemnej vody.
Najnovšie články
Kedy zvoliť UV lampu a kedy dávkovacie čerpadlo: praktický výber
Rozhodnutie medzi UV lampou a dávkovaním dezinfekcie závisí menej od ceny a viac od vašej vody, rozvodov a toho, ako dom používate. Prejdeme typické situácie, otázky, ktoré si položiť pred kúpou, prevádzkové náklady oboch riešení a chyby, s ktorými sa stretávame pri montážach.
UV lampa alebo dávkovacie čerpadlo: v čom sa líšia a čo od nich čakať
Obe technológie zbavia studničnú vodu baktérií, ale každá inak a každá má inú slabinu. UV lampa pôsobí svetlom v jednom bode potrubia, dávkovacie čerpadlo pridáva do vody dezinfekčný prostriedok, ktorý putuje ďalej rozvodmi. Porovnávame princíp, nároky na vodu, údržbu, chuť a správanie pri výpadku prúdu.
Ako sa chrániť pred baktériami v studničnej vode: tri vrstvy ochrany
Spoľahlivá ochrana pred baktériami nie je jedno zariadenie, ale tri vrstvy: studňa, do ktorej nič nevteká, pravidelná sanitácia a trvalá dezinfekcia vody na prívode do domu. Opíšeme, čo patrí do ktorej vrstvy, v akom poradí ich riešiť a ako si overiť, že ochrana funguje.
Baktérie v studničnej vode: ako sa tam dostanú a ako ich odhalíte
Studničná voda môže byť číra, studená a chutná a pritom obsahovať baktérie z presakujúcej žumpy alebo z povrchu po daždi. Vysvetlíme, kadiaľ sa do studne dostávajú, čo znamenajú jednotlivé položky mikrobiologického rozboru a kedy má zmysel dať vodu otestovať.
Sme hrdými partnermi

