
Rozsiahle použitie pesticídov v poľnohospodárstve spôsobilo ich nahromadenie v prostredí (pôda, voda, vzduch) a v živých organizmoch, človeka nevynímajúc.
Tieto škodlivé látky často podliehajú kumulácii v organizme, a to najmä tie, ktoré sa veľmi dlho rozkladajú a ktoré sa požívali v minulosti (napr. DDT, aldrin, dieldrin, HCH, atď).
Mnohokrát nie sú známe toxické vplyvy pesticídov na ľudský organizmus, ani dôsledky dlhodobého pôsobenia nízkych dávok.
Toxická činnosť pesticídov závisí od chemického zloženia. Zlúčeniny, ktoré ich tvoria, často obsahujú kovy, ako: arzén, ortuť, cín, ktoré sú pre ľudský organizmus veľmi škodlivé. Napr.: ako prostriedky na ničenie hmyzu boli univerzálne používané prípravky obsahujúce chlórované uhľovodíky, ktoré majú schopnosť kumulácie a veľmi ťažko sa rozkladajú tak v ľudskom organizme, ako aj v prírodnom prostredí.
Najčastejšie vyvolávajú poškodenie obličiek a pečene, kde podliehajú detoxikácii a odstraňovaniu. V prípade dlhodobého (chronického) pôsobenia tejto skupiny insekticídov sa vyskytujú: bolesti hlavy, nespavosť, podráždenosť, ťažkosti s koncentráciou, niekedy aj nevoľnosť a bolesti žalúdka. Väčšina z nich má hepatoxické vlastnosti rôznej intenzity.
Fosfoorganické zlúčeniny (najčastejšie prostriedky ničiace hmyz) môžu spôsobovať svalové oslabnutie, poškodzujú centrálnu nervovú sústavu, najčastejšie mozgové funkcie najmä v oblasti psychiky, spôsobujú spomalenie myslenia a zhoršujú pamäť.
Mnohé pesticídy majú koncero- a mutagénnu činnosť, poškodzujú aj nervovú sústavu. Najcitlivejším orgánom na činnosť rakovinotvorných pesticídov je pečeň.
Chlóroorganické pesticídy kumulujúce sa v prostredí (pôda, voda, vzduch) a dlhodobo používané chemické látky vytvárajú veľké nebezpečenstvo vzniku chronickej toxicity.
V priebehu posledných desaťročí intenzívneho používania sa mení sortiment ochranných prostriedkov. Niektoré ustupujú kvôli toxicite alebo kvôli dlhej dobe rozkladu či kumulácii v prostredí a kvôli odolnosti organizmov na ich činnosť (týka sa to hlavne prostriedkov na ničenie hmyzu), iné sa zavádzajú do výroby.
Dochádza aj rozšíreniu pôsobenia jednotlivých prípravkov. Ich počet rastie neuveriteľne rýchlo, čo často znemožňuje zachytiť a určiť ich toxicitu. Výsledky prvých laboratórnych výskumov na zvieratách sa nie vždy vzťahujú aj na človeka. Z toho dôvodu je potrebné obmedziť negatívne vplyvy (potravinárske prostriedky, voda, vzduch), čo je možno najľahšie dosiahnuť v prípade pitnej vody.
Pesticídy – najmä tie, ktoré sú odolné voči fyzikálno-chemickému rozkladu a biodegradácii, a taktiež mnoho iných – prenikajú do povrchových vôd predovšetkým vyplavovaním z orných pôd, zo vzduchu prostredníctvom atmosférických zrážok, a niekedy následkom rôznych havárií a nezodpovednej ľudskej činnosti, napr. vyhadzovanie sudov a obalov z prípravkov do riek a jazier, umývanie obalov alebo rozprašovacích súprav atď.
Okrem toho vo vodách, hlavne v usadeninách na dne či v bahnách riek a jazier, sa naďalej v nemalom množstve objavujú niektoré insekticídy, najčastejšie veľmi dlhej životnosti, ako je DDT. Pesticídy sa v pitnej vode vyskytujú následkom nedostatočného prečistenia povrchovej vody.
Najnovšie články
Ťažké kovy vo vode : Tichá hrozba ktorú môžeme zastaviť
Ťažké kovy vo vode: Tichá hrozba, ktorú môžeme zastaviť
Mnohé zdravotné problémy, ktoré sa dnes objavujú čoraz častejšie, majú svoj pôvod nie len v strave či ovzduší, ale aj v tom, čo pijeme. Ťažké kovy ako olovo, kadmium či ortuť sa nenápadne dostávajú do podzemných vôd, a následne končia v našich domácnostiach. Ich účinky sú dlhotrvajúce a závažné – od poškodenia nervového systému cez ochorenia obličiek až po rakovinu.
Tieto toxické prvky sa v tele ukladajú do pečene, kostí či obličiek, a organizmus ich nedokáže prirodzene odstrániť. Problém je o to väčší, že voľným okom ich vo vode nespozorujeme. Môžu byť prítomné v pitnej vode, ktorú denne konzumujú celé rodiny, vrátane detí a tehotných žien.
Prepojenie medzi znečistením a chorobami moderného sveta
Chemické znečistenie vody: Skrytá hrozba, ktorá sa dostáva až k nám domov
Voda je neoddeliteľnou súčasťou života. Je to najdokonalejšie prírodné rozpúšťadlo, ktoré absorbuje minerálne látky z pôdy a hornín, čím podporuje biologické procesy na Zemi už miliardy rokov. No práve táto vlastnosť sa dnes obracia proti nám.
Kým kedysi dažďová voda obsahovala len prirodzene sa vyskytujúce minerály, v súčasnosti sa do nej miešajú umelo vytvorené chemické látky. Tie pochádzajú z priemyselných, poľnohospodárskych a komunálnych zdrojov – fabriky, smetiská, výfukové plyny či pesticídy zo znečistených polí. Dážď ich následne spláchne späť do zeme, kde prenikajú do riek a podzemných vôd.
Základné spôsoby filtrácie a úpravy vody
Základné spôsoby úpravy vody
Úprava vody je proces, ktorého cieľom je odstrániť z vody nežiaduce látky a zabezpečiť jej vhodnosť pre pitné alebo úžitkové použitie. Použité metódy sa líšia podľa typu vody (pitná či úžitková), jej pôvodu (napr. studňa, povrchová voda, mestský vodovod) a miery znečistenia. Rôzne technológie odstraňujú odlišné skupiny kontaminantov – od mechanických nečistôt cez chemikálie až po mikroorganizmy. Tu sú najčastejšie využívané metódy úpravy vody:
Studničná voda: čistá príroda alebo tiché riziko?
Pre mnohých ľudí predstavuje studničná voda symbol čistoty, sviežosti a návratu k prírode. Často pochádza z oblastí vzdialených od priemyslu a civilizácie a vnímame ju ako zdravšiu alternatívu k chlorovanej vode z vodovodu. No je naozaj taká bezpečná, ako sa domnievame?
Hoci studničná voda môže chutiť výborne a vyzerať krištáľovo čisto, jej výzor nezaručuje zdravotnú nezávadnosť. Ak ju nikto pravidelne netestuje, môže ohrozovať bezpečie a zdravie vašej domácnosti či objektu do ktorého je táto voda distribuovaná .
Sme hrdými partnermi