
Ozón je vysoko reaktívne a nestabilné spojenie troch atómov kyslíka. Samotné slovo pochádza z gréckeho ozeínu , čo znamená „cítiť“.
A veru nie bez dôvodu, pretože plyn má typický zápach, ktorý je niekedy badateľný na zle vetraných miestach s mnohými (starými) kopírovacími strojmi alebo po búrke s veľkým množstvom bleskov. Chemický vzorec je O3.
Existujú dva typy ozónu.
„Zlý ozón“ je súčasťou znečisťovania ovzdušia, čo je niekedy vidieť v spodnej vrstve atmosféry. Ozón v spodnej vrstve vzduchu (troposféra) na úrovni zeme sa vytvára v horúcich dňoch vplyvom slnečného svetla (UV ultrafialového svetla) na vzduch znečistený oxidmi dusíka a prchavými organickými zlúčeninami.
„Dobrý ozón“ sa nachádza v hornej vrstve atmosféry a je zodpovedný za ochranu obyvateľov na Zemi pred škodlivým UV žiarením. Ozón v ozónovej vrstve (vo stratosfére vo výške 15 až 45 km) chráni zemský povrch pred škodlivým slnečným UV žiarením.
Ozón sa vytvára, keď sa molekuly kyslíka (O2) rozpadnú pridaním energie, čo vytvára dva individuálne atómy kyslíka (O1). Tiet oatómy kyslíka(O1) spoločne s ďalšími molekulami kyslíka (O2) vytvárajú ozón(O3).
Tretí atóm kyslíka je nestabilný a môže sa spájať s organickými a anorganickými molekulami, aby sa zničili alebo zmenili počas oxidácie. V ovzduší tieto organické molekuly môžu byť vírusy, baktérie, plesne, atď. Ako náhle tretí nestabilný atóm vykoná svoje oxidačné povinnosti, vytvorí vedľajší produkt a to O2.
Ozón je najsilnejšie oxidačné činidlo, ktoré môže byť bezpečne používané v plaveckých bazénoch a kúpeľoch.
Generátory ozónu, generujú ozón aby zabíjal mikro organizmy a zoxidovali organické a anorganické nečistoty. Aby sa zlikvidovali chemické vedľajšie produkty z bazénov a víriviek, ako aj počas prania a z pitnej vody. Ozón je celosvetovo uznávaný a schválený organizáciou EPI, pre dezinfekčné účinky a používa sa už celé storočie po celom svete ako dezinfekčný prostriedok do vody.
Diera v ozónovej vrstve je každoročné opakujúce sa zníženie hrúbky ozónovej vrstvy nad južným pólom. V októbri a novembri (antarktická jar). V stratosfére existuje veľká vrstva ozónovej vrstvy. Tento „dobrý“ ozón nás chráni pred škodlivým slnečným UV žiarením. Bez tohto ozónu by bol život v skutočnosti nemožný.
Zlý ozón v nižšej atmosfére, ktorý tak môžeme vdýchnuť, môže mať škodlivé účinky. „Dobrý“ ozón v ozónovej vrstve je chemicky totožný so „zlým“ ozónom na úrovni zeme, ale chemické reakcie vedúce k tvorbe ozónu v ozónovej vrstve sa líšia od reakcií v dolnej atmosfére.
Niektoré chemické zlúčeniny, ako sú chlór fluórované uhľovodíky, zlúčeniny brómu, … môžu narušiť reakcie spojené s tvorbou ozónu v ozónovej vrstve, čo povedie k zníženiu koncentrácie ozónu v ozónovej vrstve (alebo inými slovami ozónu) vrstva narastie). Z geografických a klimatologických dôvodov je tento pokles najvýraznejší nad južným pólom.
Látky poškodzujúce ozónovú vrstvu sa často používali v chemickom priemysle, napríklad ako chladivo alebo ako dezinfekčný prostriedok v poľnohospodárstve, a sú to veľmi stabilné chemické zlúčeniny, ktoré im umožňujú zostať dlho v atmosfére. Môže trvať až 50 rokov, kým sa dostanú do stratosféry a nakoniec sa zhoršia; Väčšina z týchto látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu je už zakázaná, ale vzhľadom na ich dlhú životnosť to môže trvať ešte mnoho rokov, kým ozónová vrstva znovu získa svoju pôvodnú hrúbku.
Vďaka svojej silnej oxidačnej kapacite môže ozón spôsobovať určité účinky na zdravie v závislosti od koncentrácie vo vzduchu, času vystavenia, citlivosti vystavených osôb a úrovne ich aktivity. V nasledujúcej tabuľke je uvedený prehľad hlavných zdravotných účinkov spôsobených krátkodobou expozíciou:
Úroveň expozície | Účinky na zdravie |
mierna reakcia
maximálna 1-hodinová koncentrácia ozónu: 180 – 240 µg / m³ |
|
mierna reakcia
maximálna 1-hodinová koncentrácia ozónu: 240 – 360 µg / m³ |
|
závažná reakcia
maximálne 1-hodinové koncentrácie ozónu:> 360 µg / m³ |
|
Ozón môže vyvolávať rôzne účinky na zdravie, medzi ktoré patria zmeny v pľúcnych funkciách; Ostatné zlúčeniny prítomné v „letnom smogovom kokteile“ spôsobujú pálenie očí, kašeľ a podráždenie slizníc.
Výskyt týchto príznakov závisí od rôznych faktorov ako je koncentrácia ozónu : čím vyššia je koncentrácia, tým viac ľudí bude prejavovať príznaky a závažnejšie sťažnosti. Nie je však možné presne povedať, ktoré príznaky možno očakávať od ktorých koncentrácií.
osoby s postihnutím pľúcneho traktu zaznamenajú účinok skôr ako osoby s normálnou funkciou pľúc. Očakáva sa, že deti budú vnímavejšie. Okrem toho existuje takzvaná skupina „respondentov“ (asi 10% populácie), ktorí sú citlivejší na epizódy smogu z neznámych dôvodov.
intenzívnym úsilím vonku sa dýchanie zrýchli a pľúca prejde každú sekundu väčším množstvom vzduchu. V porovnaní s pokojnou osobou to vedie k väčšej expozícii ozónu, a teda k väčšej pravdepodobnosti účinku.
Európsky prah 180 µg / m³ na informovanie obyvateľstva sa preto nemôže považovať za prahovú hodnotu účinku, pri ktorej absolútne nikto neutrpí žiaden účinok. WHO (v roku 1990) však predpokladala, že účinky koncentrácií nižších ako 200 µg / m³ budú mať obmedzenú závažnosť a budú prevažovať iba v menej ako 5% celkovej populácie. Varovanie celej populácie pri nižších úrovniach koncentrácie sa preto neodporúča.
Týka sa to kĺzavej stupnice a hoci je to trochu umelo, je možné hovoriť o miernej odpovedi pri (hodinovej priemernej) koncentrácii 180 – 240 µg / m³, miernej odpovedi pri 240 – 360 µg / m³ a závažnej odozva nad 360 µg / m3.
Účinky je možné zmierniť prijatím určitých bezpečnostných opatrení. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že účinkom epizód vrcholov ozónu je možné zabrániť alebo ich obmedziť zabránením vysokej fyzickej aktivity vonku na poludnie alebo počas skorého večera (12:00 – 20:00). Tieto bezpečnostné opatrenia musia prijať jednotlivé osoby s citlivosťou na pľúcny trakt a deti, počínajúc koncentráciami 180 µg / m³; Od 240 μg / m³ by sa celá populácia mala riadiť týmito pokynmi.
Ako už bolo spomenuté , zložité počítačové modely nám hovoria, že znečistenie ozónom sa zníži iba vtedy, keď:
Nie, znečistenie ozónom má tiež dôsledky na životné prostredie a hospodárstvo. Po krátkom vystavení vysokým koncentráciám ozónu niektoré rastliny vykazujú viditeľné poškodenie listov. Okrem toho má ozón tiež kumulatívny škodlivý vplyv na plodiny, ktorý sa prejavuje zníženým rastom a odolnosťou proti stresu.
Vystavenie vysokým koncentráciám ozónu okrem iného zníži úrodu obilia. Vďaka svojej vysokej reaktivite ovplyvňuje ozón aj povrch materiálov, ako sú niektoré plasty a farby, čo môže mať za následok zmenu farby.
Ako je to s ozónom, ktorý sa používa na čistenie vzduchu si môžete prečítať tu.
Najnovšie články
Ťažké kovy vo vode : Tichá hrozba ktorú môžeme zastaviť
Ťažké kovy vo vode: Tichá hrozba, ktorú môžeme zastaviť
Mnohé zdravotné problémy, ktoré sa dnes objavujú čoraz častejšie, majú svoj pôvod nie len v strave či ovzduší, ale aj v tom, čo pijeme. Ťažké kovy ako olovo, kadmium či ortuť sa nenápadne dostávajú do podzemných vôd, a následne končia v našich domácnostiach. Ich účinky sú dlhotrvajúce a závažné – od poškodenia nervového systému cez ochorenia obličiek až po rakovinu.
Tieto toxické prvky sa v tele ukladajú do pečene, kostí či obličiek, a organizmus ich nedokáže prirodzene odstrániť. Problém je o to väčší, že voľným okom ich vo vode nespozorujeme. Môžu byť prítomné v pitnej vode, ktorú denne konzumujú celé rodiny, vrátane detí a tehotných žien.
Prepojenie medzi znečistením a chorobami moderného sveta
Chemické znečistenie vody: Skrytá hrozba, ktorá sa dostáva až k nám domov
Voda je neoddeliteľnou súčasťou života. Je to najdokonalejšie prírodné rozpúšťadlo, ktoré absorbuje minerálne látky z pôdy a hornín, čím podporuje biologické procesy na Zemi už miliardy rokov. No práve táto vlastnosť sa dnes obracia proti nám.
Kým kedysi dažďová voda obsahovala len prirodzene sa vyskytujúce minerály, v súčasnosti sa do nej miešajú umelo vytvorené chemické látky. Tie pochádzajú z priemyselných, poľnohospodárskych a komunálnych zdrojov – fabriky, smetiská, výfukové plyny či pesticídy zo znečistených polí. Dážď ich následne spláchne späť do zeme, kde prenikajú do riek a podzemných vôd.
Základné spôsoby filtrácie a úpravy vody
Základné spôsoby úpravy vody
Úprava vody je proces, ktorého cieľom je odstrániť z vody nežiaduce látky a zabezpečiť jej vhodnosť pre pitné alebo úžitkové použitie. Použité metódy sa líšia podľa typu vody (pitná či úžitková), jej pôvodu (napr. studňa, povrchová voda, mestský vodovod) a miery znečistenia. Rôzne technológie odstraňujú odlišné skupiny kontaminantov – od mechanických nečistôt cez chemikálie až po mikroorganizmy. Tu sú najčastejšie využívané metódy úpravy vody:
Studničná voda: čistá príroda alebo tiché riziko?
Pre mnohých ľudí predstavuje studničná voda symbol čistoty, sviežosti a návratu k prírode. Často pochádza z oblastí vzdialených od priemyslu a civilizácie a vnímame ju ako zdravšiu alternatívu k chlorovanej vode z vodovodu. No je naozaj taká bezpečná, ako sa domnievame?
Hoci studničná voda môže chutiť výborne a vyzerať krištáľovo čisto, jej výzor nezaručuje zdravotnú nezávadnosť. Ak ju nikto pravidelne netestuje, môže ohrozovať bezpečie a zdravie vašej domácnosti či objektu do ktorého je táto voda distribuovaná .
Sme hrdými partnermi