
Kyslý dážď vzniká ako dôsledok silného znečistenia ovzdušia. Nečistoty sa absorbujú vzdušnou vlhkosťou a prostredníctvom zrážok sa vo vode dostávajú späť na zem.
Dažďová voda, aj keď nie je znečistená, je čiastočne kyslá. To znamená, že jej pH faktor má hodnotu nižšiu ako 7.
Bežná dažďová voda má pH faktor 5,0 až 5,6. Je mierne kyslá, pretože vo vzduchu sa nachádza oxid uhličitý, ktorý sa absorbuje vzdušnou vlhkosťou. Za kyslý dážď sa považuje dažďová voda s pH faktorom od 2,0 do 5,0.
Kyslé dažde sú spôsobené tepelnými elektrárňami, metalurgiou, chemickým priemyslom a dopravou. Oxidy síry a dusíka, ktoré vypúšťajú tieto zdroje sa zlučujú s vodnou parou, v dôsledku čoho vzniká kyselina sírová a dusičná. Kyslé dažde sa často objavujú v značnej vzdialenosti od zdrojov znečistenia. Oxidy síry a dusíka vypúšťané cez vysoké komíny unáša vietor do ovzdušia, ktoré sa dostávajú na zem a do vodných zdrojov v podobe kyslých zrážok.
Dnes napríklad len vo Švédsku zo 100 000 jazier je 20 000 mŕtvych – bez života. V Novom Škótsku oficiálne registrujú 9 kyslých riek, z ktorých úplne vymizli kedysi bežne rozšírené lososy. V severozápadnej časti USA a Kanady asi 8 % všetkých jazier je kyslých.
Najkyslejší dážď, ktorý bol vôbec zaznamenaný, mal pH 1,5 (desaťkrát kyslejší než ocot) a spadol pri búrke roku l980 vo Wheelingu v USA. Nie všetky lokality reagujú na kyslý dážď rovnako. Mnoho závisí od chemického zloženia pôdy a vody. Niektoré miesta znesú veľké dávky kyslého dažďa bez výraznej zmeny celkového pH prostredia, ide o lokality s alkalickou pôdou. Kyslé dažde poškodzujú budovy, umelecké a kultúrne pamiatky.
Kyslé aerosoly škodlivo pôsobia aj na človeka. Dostávajú sa do dýchacích ciest, dráždia sliznice a tak uľahčujú vstup infekciám do pľúc.
V dôsledku globálneho oteplenia stúpla hladina svetových oceánov o 10 až 15 cm, zatiaľ čo hladiny jazier a riek sa znižujú. Pevninské ľadovce a vrcholky horských štítov s večným ľadom sa začnú rýchlejšie topiť a v dôsledku toho môže morská hladina v nasledujúcich 100 rokoch stúpnuť o 50 až 200 cm. Je to dostatok na to, aby boli zaplavené niektoré oblasti pevniny.
Napríklad pod vodou by zmizla veľká časť Holandska a zatopených by bolo takmer 15 % územia Bangladéžu, čím by o strechu nad hlavou by prišlo približne 200 miliónov obyvateľov jedného z najchudobnejších štátov sveta.
Najnovšie články
Ťažké kovy vo vode : Tichá hrozba ktorú môžeme zastaviť
Ťažké kovy vo vode: Tichá hrozba, ktorú môžeme zastaviť
Mnohé zdravotné problémy, ktoré sa dnes objavujú čoraz častejšie, majú svoj pôvod nie len v strave či ovzduší, ale aj v tom, čo pijeme. Ťažké kovy ako olovo, kadmium či ortuť sa nenápadne dostávajú do podzemných vôd, a následne končia v našich domácnostiach. Ich účinky sú dlhotrvajúce a závažné – od poškodenia nervového systému cez ochorenia obličiek až po rakovinu.
Tieto toxické prvky sa v tele ukladajú do pečene, kostí či obličiek, a organizmus ich nedokáže prirodzene odstrániť. Problém je o to väčší, že voľným okom ich vo vode nespozorujeme. Môžu byť prítomné v pitnej vode, ktorú denne konzumujú celé rodiny, vrátane detí a tehotných žien.
Prepojenie medzi znečistením a chorobami moderného sveta
Chemické znečistenie vody: Skrytá hrozba, ktorá sa dostáva až k nám domov
Voda je neoddeliteľnou súčasťou života. Je to najdokonalejšie prírodné rozpúšťadlo, ktoré absorbuje minerálne látky z pôdy a hornín, čím podporuje biologické procesy na Zemi už miliardy rokov. No práve táto vlastnosť sa dnes obracia proti nám.
Kým kedysi dažďová voda obsahovala len prirodzene sa vyskytujúce minerály, v súčasnosti sa do nej miešajú umelo vytvorené chemické látky. Tie pochádzajú z priemyselných, poľnohospodárskych a komunálnych zdrojov – fabriky, smetiská, výfukové plyny či pesticídy zo znečistených polí. Dážď ich následne spláchne späť do zeme, kde prenikajú do riek a podzemných vôd.
Základné spôsoby filtrácie a úpravy vody
Základné spôsoby úpravy vody
Úprava vody je proces, ktorého cieľom je odstrániť z vody nežiaduce látky a zabezpečiť jej vhodnosť pre pitné alebo úžitkové použitie. Použité metódy sa líšia podľa typu vody (pitná či úžitková), jej pôvodu (napr. studňa, povrchová voda, mestský vodovod) a miery znečistenia. Rôzne technológie odstraňujú odlišné skupiny kontaminantov – od mechanických nečistôt cez chemikálie až po mikroorganizmy. Tu sú najčastejšie využívané metódy úpravy vody:
Studničná voda: čistá príroda alebo tiché riziko?
Pre mnohých ľudí predstavuje studničná voda symbol čistoty, sviežosti a návratu k prírode. Často pochádza z oblastí vzdialených od priemyslu a civilizácie a vnímame ju ako zdravšiu alternatívu k chlorovanej vode z vodovodu. No je naozaj taká bezpečná, ako sa domnievame?
Hoci studničná voda môže chutiť výborne a vyzerať krištáľovo čisto, jej výzor nezaručuje zdravotnú nezávadnosť. Ak ju nikto pravidelne netestuje, môže ohrozovať bezpečie a zdravie vašej domácnosti či objektu do ktorého je táto voda distribuovaná .
Sme hrdými partnermi