
Olovo, kadmium a zinok sa ukladajú v obličkách, pečeni i kostiach. Je to len otázka času, kedy táto „časovaná bomba“ vybuchne.
Obyvatelia starovekého Rímu stratili rozum nie kvôli neobmedzenej neviazanosti, ale následkom olovnatosti.
Sami si boli na vine: vodovodné potrubia boli z olova, víno a pokrmy sa požívali z oloveného náradia. Rakovinotvorné olovo sa usádzalo v mozgu a spôsobovalo psychické choroby.
Lekári alarmujú, že nám hrozí podobná tragédia. V našich kostiach sa nachádza 500-krát viac olova než v kostrách predkov spred niekoľko stoviek rokov. Doktorka Halina Strugala – Stawik z Vojvodskej poradne Matky a dieťaťa v Legnici informuje, že 35 % tamojších detí má výrazne prekročenú úroveň „kovov smrti“ v krvi.
Výskumný Inštitútu Medicíny v Lodži potvrdzuje mienku, že nadbytok olova spôsobuje nedostatočný duševný vývoj. U psychických previnilcov sa potvrdila v krvi veľká dávka tohto prvku. Môžeme teda povedať, že súčasný Poliak je v podstate mutantom. Pred niekoľkými rokmi to oficiálne priznali odborníci zo Svetovej Organizácie Zdravia (WHO). Našu krajinu chápu ako „experimentálny polygon“. Američania sa prizerajú poľským „pokusným králikom“ s vedeckou nedočkavosťou, lebo jeme v šalátoch 100-krát viac olova ako obyvateľ v USA.
V Sliezsku sa rodia postihnutí novorodenci. V ich krvi lekári odhalili 4-krát viac olova ako u detí vo Veľkopoľsku, Pomorí alebo na Mazovsku. Matka 7-ročnej Moniky hovorí, ako dieťa počas prechádzky centrom mesta Katovice stratilo vedomie. Pohotovostný lekár priznal, že je to „kyslíkový infarkt“.
Vojvodský Odbor ochrany prostredia v Katoviciach priznal, že najviac ohrozeným regiónom je Dąbrówka Wielka v Hornom Sliezsku. Táto obec leží v tzv. zóne C, kde platí zákaz spracovania zeleniny.
Zákaz je zákaz a poľnohospodári, ktorí svoje „hektáre“ majú neďaleko banícko-hutníckeho kombinátu „Biely Orol“, každý rok zberajú 20 ton nakazených zemiakov, mrkvy a kapusty. Treba to brať tak, ako to ide. Niet si z čoho vyberať. Ľudia aj tak nevedia voľným okom, či kapusta je zo Sliezska alebo z Veľkopoľska – pokrčí ramenami majiteľ zeleninovo-ovocného obchodu v centre Bytomia.
„Voľným okom“ nevidieť ťažké kovy. Olovo, kadmium, zinok prechádzajú aj tak bez ťažkostí do vnútra organizmu, ukladajú sa v obličkách, kostiach, pečeni. Iba od odolnosti organizmu závisí, kedy táto „časovaná bomba“ vybuchne.
Otrava, ktorú človek pohltil do seba, musí byť vylúčená v priebehu 24 hodín. Avšak to je teória. V skutočnosti na to nie sú podmienky, keďže človek ako špongia vstrebáva „kovy smrti“ – poznamenávajú odborníci z Odboru Toxikológie Medicínskej Akadémie. Viac ako 55 percent úmrtí v Sliezsku je zapríčinených chorobami krvného obehu, a každý piaty obyvateľ umiera na rakovinu. Oslabený organizmus nie je schopný sa účinne brániť.
Nedostatok magnézia – jediného antidóta na „kovy smrti“ v našom tele je rovnako veľké ako natlačenie olovom. Dieťa v USA má 30-55 mikrogramov magnézia vo vlasoch, v Dánsku – približne 30 a v Poľsku ledva 10 mikrogramov. Magnézium zabraňuje vniknutiu olova do mozgu, odkiaľ už nie je možné ho odstrániť. Tuhosť (neohybnosť, nepružnosť) svalstva a porucha reči sú niektoré z príznakov Parkinsonovej choroby. Jej pôvodcom je iný kov – hliník. Nadbytok ortuti je zárukou straty funkčnosti mužských pohlavných žliaz, vysokého tlaku, choroby obličiek a kostí.
Olovo v krvi, ortuť vo vlasoch, zlúčeniny chlóru v tukových tkanivách a kadmium v obličkách. Výskum Štátneho Ústavu Hygieny oberá o spánok obyvateľov Olkusza, Piekar Sliezskych, Psar a Bytomia. Hustota kadmia v zemi 48-krát prevyšuje bezpečné dávky v nej. Nedá sa zneutralizovať. Bude hrozbou v zemi najmenej ďalších 30 rokov.
Kadmium sa dostáva na upravované polia vo fosforových hnojivách. V kilograme hnojiva poľské normy pripúšťajú 50 – 138 mg tohto prvku, v čase keď Fíni uznali ako bezpečnú hranicu pre zravie 15 mg. Aby sme ušetrili, kupovali sme z Afriky lacné suroviny do hnojív, ktoré mali smrtiacu dávku 170 mg.
Zelenina pohlcuje viacej ťažkých kovov, keď zem je silne prekyslená. Poľnohospodári, aby boli v súlade so svedomím a normami, používajú na odkyslenie vápno. Avšak toto vápno pochádza z priemyselných odpadov, ktoré sú nakazené kadmiom.
Rané ovocie a zelenina zo záhradiek záhradkárov nie sú vôbec zdravšie. SANEPID si myslí, že ¾ záhradiek sa hodí iba na pestovanie kvetov. Hnojivá, ktoré používajú záhradkári sú v skutočnosti usadeniny z čistiarne odpadov. Pomoc je možné hľadať v zinku, ktorý sa nachádza vo veľkých množstvách v strukovinových rastlinách alebo mlieku. Treba však niečo opraviť. Šťavy, ktoré jeme v špenáte, rebarbore, alebo pijeme z čajom, účinne blokujú asimiláciu zinku.
Kadmium má preto veľký priestor pre ničenie organizmu: spôsobuje rozvoj astmy, prerastanie prostaty, tehotenské komplikácie. Z nadbytku kadmia, podobne ako olova, je možné sa taktiež zblázniť: lekári vymenúvajú ako účinky otravy psychické choroby – od depresie až po schizofréniu.
Najnovšie články
Ťažké kovy vo vode : Tichá hrozba ktorú môžeme zastaviť
Ťažké kovy vo vode: Tichá hrozba, ktorú môžeme zastaviť
Mnohé zdravotné problémy, ktoré sa dnes objavujú čoraz častejšie, majú svoj pôvod nie len v strave či ovzduší, ale aj v tom, čo pijeme. Ťažké kovy ako olovo, kadmium či ortuť sa nenápadne dostávajú do podzemných vôd, a následne končia v našich domácnostiach. Ich účinky sú dlhotrvajúce a závažné – od poškodenia nervového systému cez ochorenia obličiek až po rakovinu.
Tieto toxické prvky sa v tele ukladajú do pečene, kostí či obličiek, a organizmus ich nedokáže prirodzene odstrániť. Problém je o to väčší, že voľným okom ich vo vode nespozorujeme. Môžu byť prítomné v pitnej vode, ktorú denne konzumujú celé rodiny, vrátane detí a tehotných žien.
Prepojenie medzi znečistením a chorobami moderného sveta
Chemické znečistenie vody: Skrytá hrozba, ktorá sa dostáva až k nám domov
Voda je neoddeliteľnou súčasťou života. Je to najdokonalejšie prírodné rozpúšťadlo, ktoré absorbuje minerálne látky z pôdy a hornín, čím podporuje biologické procesy na Zemi už miliardy rokov. No práve táto vlastnosť sa dnes obracia proti nám.
Kým kedysi dažďová voda obsahovala len prirodzene sa vyskytujúce minerály, v súčasnosti sa do nej miešajú umelo vytvorené chemické látky. Tie pochádzajú z priemyselných, poľnohospodárskych a komunálnych zdrojov – fabriky, smetiská, výfukové plyny či pesticídy zo znečistených polí. Dážď ich následne spláchne späť do zeme, kde prenikajú do riek a podzemných vôd.
Základné spôsoby filtrácie a úpravy vody
Základné spôsoby úpravy vody
Úprava vody je proces, ktorého cieľom je odstrániť z vody nežiaduce látky a zabezpečiť jej vhodnosť pre pitné alebo úžitkové použitie. Použité metódy sa líšia podľa typu vody (pitná či úžitková), jej pôvodu (napr. studňa, povrchová voda, mestský vodovod) a miery znečistenia. Rôzne technológie odstraňujú odlišné skupiny kontaminantov – od mechanických nečistôt cez chemikálie až po mikroorganizmy. Tu sú najčastejšie využívané metódy úpravy vody:
Studničná voda: čistá príroda alebo tiché riziko?
Pre mnohých ľudí predstavuje studničná voda symbol čistoty, sviežosti a návratu k prírode. Často pochádza z oblastí vzdialených od priemyslu a civilizácie a vnímame ju ako zdravšiu alternatívu k chlorovanej vode z vodovodu. No je naozaj taká bezpečná, ako sa domnievame?
Hoci studničná voda môže chutiť výborne a vyzerať krištáľovo čisto, jej výzor nezaručuje zdravotnú nezávadnosť. Ak ju nikto pravidelne netestuje, môže ohrozovať bezpečie a zdravie vašej domácnosti či objektu do ktorého je táto voda distribuovaná .
Vyplňte kontaktný formulár a urobíme vám bezplatnú obhliadku a poradenstvo. Alebo nám zavolajte a radi Vám zodpovieme všetky otázky.
Viac ako 25 rokov skúseností
Sme hrdými partnermi