Studničná voda môže byť číra, studená a chutná a pritom obsahovať baktérie z presakujúcej žumpy alebo z povrchu po daždi. Vysvetlíme, kadiaľ sa do studne dostávajú, čo znamenajú jednotlivé položky mikrobiologického rozboru a kedy má zmysel dať vodu otestovať.
Baktérie vo vode nevidieť, necítiť ani neochutnať. Voda s nálezom E. coli vyzerá v pohári rovnako ako voda z verejného vodovodu a prvým príznakom bývajú až tráviace ťažkosti niekoho z rodiny. Majitelia studní k nám preto často prichádzajú až po probléme, nie pred ním.
Kvalita studne navyše nie je stála. Mení sa po výdatných dažďoch a topení snehu, keď do studne steká povrchová voda, aj v suchom lete, keď hladina klesne a čerpadlo berie vodu bližšie pri dne. Najcitlivejšie sú kopané studne do hĺbky 10 až 15 metrov, ktoré berú vodu z prvej vrstvy pod povrchom. Prehľad toho, čo sa v studničnej vode bežne objavuje, nájdete na stránke baktérie a vírusy vo vode.
Takmer vždy ide o cestu z povrchu alebo z okolia, nie z hĺbky. Úrad verejného zdravotníctva odporúča držať žumpu či septik aspoň 5 metrov od studne v málo priepustnom podloží a 12 metrov v priepustnom, hnojisko a chlievy 10, respektíve 25 metrov. Pri starších domoch so žumpou prerazenou trativodom tieto vzdialenosti často nič nezachránia, pretože splašky odchádzajú priamo do pôdy. Najčastejšie cesty vyzerajú takto:
Laboratórium nehľadá všetky baktérie, ale takzvané indikátory, teda skupiny, ktorých prítomnosť prezrádza určitý druh znečistenia. Výsledok sa uvádza v KTJ, kolóniách tvoriacich jednotky, na 100 ml alebo na 1 ml vody. Vyhláška č. 91/2023 Z. z. pre pitnú vodu stanovuje tieto hranice.
Escherichia coli má najvyššiu medznú hodnotu 0 KTJ/100 ml. Žije v črevách ľudí a teplokrvných zvierat, takže jej nález znamená čerstvé fekálne znečistenie a vodu nepite. Črevné enterokoky majú tiež hranicu 0 KTJ/100 ml, sú odolnejšie a v prostredí prežívajú dlhšie, preto upozorňujú aj na staršie znečistenie. Koliformné baktérie s limitom 0 KTJ/100 ml sú širšia skupina; časť z nich pochádza z pôdy a rozkladajúcich sa rastlín, nález teda nemusí znamenať fekálie, ale spravidla znamená, že do studne alebo rozvodov preniká niečo z povrchu alebo sa v nich drží biofilm. Podrobnejšie o tejto skupine píšeme v článku o koliformných baktériách vo vode.
Kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 °C s limitom 200 KTJ/ml a pri 36 °C s limitom 50 KTJ/ml ukazujú celkové oživenie vody. Vysoké čísla bývajú pri stojatej vode, zanesených rozvodoch a biofilme vo filtroch. Clostridium perfringens tvorí spóry, ktoré prežijú aj bežnú chlórovú dezinfekciu, a signalizuje staré fekálne znečistenie. K bežným nálezom patrí aj baktéria Pseudomonas, ktorej sa darí v stojatej vode a na stenách potrubí.
Mikrobiológiu odporúčame najlepšie raz ročne, minimálne raz za dva roky, častejšie, keď je v domácnosti malé dieťa, a vždy navyše, keď ste studňu vykopali alebo opravovali, po záplavách a po každom ochorení, ktoré by mohlo súvisieť s vodou. Základný test, ktorý robíme pri obhliadke zadarmo, meria tvrdosť, dusičnany, pH a železo; baktérie sa dajú zistiť len kultiváciou v laboratóriu. Mikrobiologický rozbor vody u nás objednáte, pri kolaudácii je rozsah ukazovateľov daný vyhláškou.
Na odber sa používa sterilná vzorkovnica, ktorú netreba vyplachovať a ktorej hrdla sa nedotýkajte. Vodu nechajte pred odberom pár minút odtiecť, vzorku odoberte zo studenej vody bez perlátora a do laboratória sa musí dostať ešte v ten deň. Vzorka odobratá po výdatných dažďoch povie o studni viac než vzorka z pokojného obdobia.
Jeden čistý rozbor nie je záruka na roky. Studňa reaguje na počasie aj na okolie, preto má zmysel opakovať mikrobiológiu každý rok a vždy po udalosti, ktorá mohla vodu zmeniť.
Pri náleze E. coli alebo enterokokov vodu nepite a nepoužívajte ju na umývanie zeleniny ani na čistenie zubov, kým sa situácia nevyrieši. Prevarenie baktérie zničí, ale ako riešenie na roky neobstojí: nepomôže pri sprchovaní, kúpaní detí ani pri dusičnanoch a nikto ho nedodrží pri každom pohári. Rozumný postup je nájsť a odstrániť cestu znečistenia, studňu sanitovať a na prívode do domu nainštalovať trvalú dezinfekciu, napríklad UV lampu. Ako tieto tri vrstvy poskladať, opisujeme v článku o ochrane studne pred baktériami; o samotnej baktérii sa viac dočítate v texte o odstránení baktérie E. coli.
Ak zatiaľ žiadny rozbor nemáte, začnite ním. Výsledok rozhodne, či stačí dať do poriadku šachtu a okolie, alebo treba aj technológiu, a od neho sa odvíja aj pravidelná starostlivosť o studňu v ďalších rokoch. S výberom a umiestnením úpravy vody pomôžeme pri bezplatnej obhliadke v Nitre a okolí.
Najnovšie články
Zápach studničnej vody: ako ho eliminovať podľa zdroja
Zápach po sírovodíku sa nedá prefiltrovať naslepo. Keď už viete, či vzniká v bojleri, v zmäkčovači alebo v studni, dá sa odstrániť pomerne spoľahlivo. Postup pre každý z troch zdrojov platí aj pre dom na vodovode, kde zápach vzniká v bojleri; pri studni opisujeme sanitáciu, ktorá sa nám osvedčila lepšie než chlór aj uhlíkové filtre.
Prečo voda zapácha ako pokazené vajcia: sírovodík a kde sa berie
Zápach po pokazených vajciach je jeden z mála problémov s vodou, na ktorý netreba laboratórium. Spôsobuje ho sírovodík. Vysvetlíme, odkiaľ sa berie, prečo ho cítiť najmä pri sprchovaní a ako za pár minút zistíte, či je na vine studňa, bojler alebo zmäkčovač.
Vysoký obsah železa v studničnej vode: aké je riešenie a čo nefunguje
Keď rozbor potvrdí železo alebo mangán nad limitom, nasleduje otázka, čím ich zo studničnej vody dostať. Možností je niekoľko a líšia sa tým, koľko železa zvládnu, čo ešte popri tom vyriešia a akú údržbu si vyžiadajú. Podľa tohto prehľadu navrhujeme úpravu vody pre rodinné domy.
Železo a mangán v studničnej vode: ako ich spoznáte a kedy začať konať
Studňa môže dávať vodu, ktorá je pri napustení úplne číra, a napriek tomu zafarbí dlažbu, prádlo aj vaňu. Za väčšinou takýchto prípadov je rozpustené železo, často spolu s mangánom. Vysvetlíme, podľa čoho ich spoznáte, aké limity platia a čo si dať zmerať skôr, než začnete vyberať filtráciu.
Sme hrdými partnermi

