
Čistá voda – H2O sa skladá iba z kyslíka a vodíka.
V čistej vode sa môžu nachádzať rozmanité rozpustené alebo usadené prímesky. Prímesami vody sú: soli, plyny, organické zlúčeniny, mikroorganizmy.
V prírode najmenej prímesí obsahuje voda pochádzajúca z atmosférických zrážok.
Avšak oproti laickému presvedčeniu zrážková voda nie je čistá, keď prechádzajúc cez „mraky“ priemyselných prachov a plynov, podlieha znečisteniu (odtiaľ prítomnosť v nej existujúcich organických zlúčenín alebo kyseliny sírovej a dusičnej).
K tomu sa pripája nakazenie z dôvodu obmývania povrchu napr. strechy, ďalšími znečisteniami (výkaly vtákov, zložky krytín – zlúčeniny medi, azbestu, atď). Najviac prímesí obsahuje morská voda a podzemné vody. Samozrejme prímesi morskej vody sú škodlivé pre zdravie, a táto voda je vhodná na pitie až po ich odstránení. Podzemné vody môžu obsahovať škodlivé prímesi, ktoré pochádzajú z prírodných ložísk (napr. arzén, radioaktívne látky) alebo zo zemského povrchu.
Najviac škodlivých prímesí obsahuje vodovodná voda, vyrobená z mimo triednej povrchovej vody, ktorá je zaťažená veľkým nábojom priemyselných a komunálnych odpadov, a niet žiadneho obyčajného procesu úpravy vody na ich odstránenie.
Dodatočne počas dezinfikovania ľudskými a zvieracími výkalmi znečistenej vody, dochádza k vzniku rakovinotvorných trihalometánov. Vytvárajú sa taktiež počas pretekania vody cez vodovodné potrubia. Obrastenie bakteriálnym, plesňovým, hubovým a riasovým kožuchom vnútrajšok vodných potrubí spôsobuje, že chlór – aj nadbytočne použitý pre dezinfekciu vody – podlieha v prietoku siete úplnému spojeniu s organickými látkami až po stupeň, keď na jej koncoch, napr. v batériách domácností je jeho vôňa neciteľná. Voda z týchto batérií je však silne nakazená trihalometanmi.
Iné hromadné ohrozenie zdravia je spojené s pretekaním vody cez inštalácie vyrobené z olova, medi, azbestu alebo PVC zlej kvality.
Spolu so Svetovou zdravotníckou organizáciou zdravia (WHO) rozlišujeme nasledujúce skupiny chemických prímesí vodovodnej vody, čiže vody z kohútika:
Je vypočítané, že človek každodenne vstrebáva približne 10 000 chemických substancii.
Môžeme ich takto podeliť:
Každá z chemických látok sa nachádza v istom systéme vzájomného pôsobenia na organizmus človeka. Niekoľko alebo viacej látok si navzájom konkuruje, stáva sa závislými na sebe, a aj zosilňuje vzájomne svoje konanie. Ten posledný jav je špeciálne nebezpečný, keďže sa týka rozmanitých rakovinotvorných látok, ktoré v spojitosti navzájom okamžite spúšťajú a zrýchľujú proces vzniku nádorových buniek, než by predpokladala jednoduchá suma pôsobenia jednotlivých karcinogénov.
Preto v civilizovaných krajinách vládne eliminačná zásada – na dosiahnuteľnej úrovni – všetkých rakovinotvorných látok z konzumných produktov a okolia človeka.
Ochrana spotrebiteľa pred hromadným ohrozením rakovinotvornými činiteľmi je drasticky slabšia v porovnaní s ochranou spotrebiteľa v Európskej Únii. Najcharakteristickejším príkladom sú normy kvality zdravej vody na pitie a hospodárske potreby. V súčasnosti v novelizovanej európskej direktíve (nariadení) schvaľované sú normy na 11 karcinogénov, ktoré môžu sa nachádzať vo vode z vodovodného kohútika taktiež v Poľsku, avšak 6 z nich nepodlieha norme vôbec.
A tak poľská voda z kohútika nie je skúmaná kontrolnými úradmi na prítomnosť najmenej šiestich rakovinotvorných látok, ktoré sú uznané v Európe ako ohrozujúce verejný život. Sú to akrylamid, bromidy, bromodichlorometan, chlorovinil, epichlórhydrín, mnohoprstencové aromatické uhlovodíky: fluoranten, benzo(b)fluranten, benzo(g)perilen a indeno(1,2,3-cd) piren.
Vo vode z kohútika prítomné karcinogény ohrozujú zdravie všetkých, od novorodenca až po starobu, nezávisle od životného štýlu alebo podmienok práce. Je potrebné dodať, že rakovinotvorne činitele, prijímané celý život v pitnej vode urýchľujú karcinogenézu spojenú s fajčením nikotínu, pitím alkoholu alebo podmienkami práce a bývania (azbest, radón, atď.). Filter na vodu rieši problémy s nežiadúcimi látkami.
Medzi vstrebávanými chemickými látkami sú tiež také, ktoré naozaj nie sú uznané ako škodlivé, ale plnia úlohu chemických stresorov. Sú to často krát veľmi komplikované neorganické a organické soli, toxické minerálne látky, alkoholy, aldehidy, polyfenolové zlúčeniny atď. Toxickými sa stávajú vtedy, keď sa dostanú do organizmu príliš často alebo v príliš veľkom množstve alebo keď niekto nedisponuje postačujúcimi protiotravnými možnosťami.
Musíme ich zneškodniť a vypudiť, čo je istou záťažou pre organizmus. Keď je ich nadbytok neporadíme si a podliehame otráveniu. Možnosť zneškodnenia a odstránenia chemikálií je obmedzená a u každého človeka iná. Početné chemické zlúčeniny pokým sa vypudia, navzájom si medzi sebou konkurujú pri využití tých istých metabolických cestičiek.
Keď veľa častíc si konkuruje pri metabolických cestičkách, ľahko dochádza k chemickému preťaženiu organizmu ľudí, každodenne ohrozených chemikáliami vo vode, potrave a ovzduší. V tejto situácii už malé množstvo dodatočného (doplňujúceho) chemického stresora sa stáva otravným, vyvoláva ukryté poruchy práce organizmu, potom vzrastajúce chorobné príznaky a prejavy, ktoré často krát dlhý čas nepodliehajú pokusom „zaškatuľkovania“.
Nakazenie ovzdušia a potravy znižuje toleranciu pri nakazení vody. S potravou prijímame veľké množstvo chemických látok (predovšetkým prirodzených, ale tiež súvisiacich s navážaním, ochranou pred škodcami a spracúvaním poľnohospodárskych produktov), ktoré by v organizme mali byť zmetabolizované a vylúčené, a ktoré nielenže nemajú žiadne výživné hodnoty, ale sú práve naopak toxické.
Toto isté sa týka ovzdušia, predovšetkým v okolí komunikačných (dopravných) trás, na priemyselných a poľnohospodárskych pracoviskách, ako aj v nevyvetraných nakazených miestnostiach, aj keď len výrobkami spaľovania plynu, formaldehydom uvoľňujúcim sa z nábytkov, obkladov a iných.
Berúc do úvahy vyššie uvedené údaje, treba zdôrazniť, že voda z kohútika v žiadnom prípade nemôže byť uznaná ako zdroj (prameň) pre zdravý život nevyhnutných minerálnych látok. O uspokojení potrieb organizmu z tohto pohľadu (v tejto oblasti) rozhoduje rozmanitá potrava, s obsahom predovšetkým ovocia a zeleniny. Tieto sú nielen nezastupiteľným zdrojom vitamínov a minerálov, o čom sa učíme už v škole, ale taktiež obsahujú naposledy odhalené prírodné látky, ochraňujúce nás pred rakovinou. Už dnes poznáme stupnicu (ranking) zeleniny a ovocia s najväčšou silou protirakovinových látok.
Na prvom mieste sa spomínajú brokolice (aktívnou časťou je sulforafan, beta-karoten a indol-karbinol), v ďalšom poradí rajčiny (likopen), pomaranče (bioflavonoidy, vitamím C), cesnak (allicinum), jablká (kyselina elagová, buničina), sója (genistein), mrkva (beta-karoten, buničina resp.celulóza), pálivá paprika (kapsaicín) a zelený čaj (katechín).
Ostrahu (dozor) fyziologickej hustoty minerálov v ľudskom organizme plnia účinné regulačné mechanizmy, ktoré spôsobujú, že nadbytok vypitej vody, ktorý by mohol viesť k zníženiu hustoty minerálnych látok v organických tekutinách, je veľmi rýchlo vylučovaný prostredníctvom potenia alebo vylučovanie moču.
Ak pijeme veľké množstvá čistej vody, v istom zmysle preplachovaním organizmu uľahčujeme vylučovanie rôznych otráv, produktov premeny matérie, a aj ľahko badateľné vymývanie piesku z obličkových panvičiek. Nebezpečenstvo (riziko) obličkových kameňov je nezanedbateľné u osôb zaťažujúcich organizmus nadmerným požívaním (spotrebou) vody s vysokou alebo aj strednou mineralizáciou.
Ku každodennému pitiu a vareniu sa doporučuje voda z čo najmenším množstvom prímesí. Preto nikde na svete sa neurčili dolné hranice hustoty rozpustných látok v pitnej vode, ani taktiež žiadne výživné ponuky nenahrádzajú pitnú vodu, ako žiaduci zdroj minerálov.
Pre získanie čistej vody sa používajú vodné filtre fungujúce na princípe reverznej osmózy prípadne sa využíva chemická úprava vody. Vďaka zachytávaniu prímesí s najvyššou dosiahnuteľnou úrovňou presnosti, tieto vodné filtre dobre slúžia spotrebiteľom, ktorí sa snažia o dlhý život v plnom zdraví. Vodný filter je v súčasnej dobe ideálnym riešením ako mať doma kvalitnú a čistú vodu.
Text: Zbigniew Hałat, lekár epidemiologický odborník, Medicínske Centrum Spotrebiteľa
Najnovšie články
Význam pravidelného testovania vody pri dlhodobom používaní zmäkčovačov vody
Zmäkčovač vody je pre mnohé domácnosti kľúčovým pomocníkom – chráni spotrebiče, predlžuje životnosť potrubí a zlepšuje kvalitu vody. Mnohí však po jeho inštalácii nadobudnú dojem, že majú na roky vystarané. Pravdou ale je, že aj zmäkčovač potrebuje občasnú pozornosť a tou najdôležitejšou je pravidelné testovanie vody.
Zloženie vody sa totiž v priebehu rokov môže meniť. Či už ide o zmenu zdroja, geologické faktory, sezónne vplyvy alebo stavebné zásahy v okolí, všetky tieto faktory môžu ovplyvniť kvalitu a vlastnosti vody, ktorú denne používame.
V tomto článku si vysvetlíme, prečo nestačí raz nastaviť zmäkčovač a zabudnúť naň. Pozrieme sa na to, ako a prečo sa voda mení, ako to ovplyvňuje fungovanie zmäkčovača a čo môžete spraviť pre to, aby vaša voda bola stále kvalitná a úprava tvrdosti účinná.
Zloženie vody sa mení – často nenápadne, ale významne
Hoci voda na prvý pohľad vyzerá rovnako, jej chemické zloženie sa v priebehu času môže výrazne meniť. Ide najmä o koncentráciu minerálov a prvkov ako sú vápnik, horčík, železo, mangán, dusičnany či rôzne organické látky.
Tieto zmeny nemusia nastať zo dňa na deň, ale pomaly a nepozorovane a presne v tom je ich nebezpečenstvo. Zmäkčovač, ktorý bol pred pár rokmi perfektne nastavený na určitú úroveň tvrdosti vody, dnes nemusí pracovať optimálne, pretože vstupné parametre sa jednoducho zmenili.
Kyslé dažde: Tichý nepriateľ prírody, vody a nášho zdravia
Kyslé dažde predstavujú jeden z najvážnejších ekologických problémov súčasnosti. Vznikajú ako dôsledok znečistenia ovzdušia priemyselnými emisiami, ktoré sa spájajú s atmosférickou vlhkosťou a vo forme kyslých zrážok sa vracajú späť na zem. Tento fenomén má negatívny dopad na pôdu, rastlinstvo, vodné zdroje, stavebné materiály a v neposlednom rade aj na zdravie človeka. Kyslé dažde majú vážne následky na všetky zložky ekosystému preto je dobré podporovať obnoviteľné zdroje energie a šetriť elektrinou. Kyslé dažde sú toxické pre naše telo, zdravie aj našu planétu
Mýtus alebo fakt? Ionizovaná voda ako elixír zdravia
Prečo je pitie ionizovanej zásaditej vody kľúčom k zdraviu a vitalite
Voda je základným prvkom nášho tela – tvorí viac než 70 % jeho objemu. Rovnako ako ryby potrebujú čistú vodu na prežitie v akváriu, aj naše bunky potrebujú kvalitnú vodu, aby mohli správne fungovať. Práve preto sa v posledných rokoch dostáva do popredia téma ionizovanej zásaditej vody, ktorá podľa mnohých odborníkov ponúka pre zdravie človeka výnimočné benefity.
Železo vo vode: Riziká a riešenia pre vašu domácnosť
Železo vo vode: Riziká a riešenia pre vašu domácnosť
Voda by mala byť čistá, zdravotne nezávadná a bez nepríjemnej chuti či zápachu. Mnohí ľudia však ani netušia, že problém v ich domácnosti môže spôsobovať zvýšený obsah železa vo vode. Tento prirodzene sa vyskytujúci prvok síce zohráva dôležitú úlohu v ľudskom organizme, no v nadbytku môže škodiť – nielen zdraviu, ale aj technike, sanitárnym zariadeniam a samotnému vodovodnému systému. V pitnej vode je prípustná koncentrácia železa maximálne 0,5 mg/l. Ak je hodnota vyššia, dochádza k viacerým nežiaducim javom.
Vyplňte kontaktný formulár a urobíme vám bezplatnú obhliadku a poradenstvo. Alebo nám zavolajte a radi Vám zodpovieme všetky otázky.
Viac ako 25 rokov skúseností
Sme hrdými partnermi