
V mori sa nachádza obrovské množstvo liečivých elementov, ktoré súčasne pôsobia na jedinca.
Samostatne sa dá hovoriť o liečivých schopnostiach morskej vody a morského prostredia.
Podnebie pri mori je podobné tomu v horách. Prítomný je veľmi čistý a svieži vzduch s veľkým percentom ozónu a UV žiarenia. Prímorskýá vzduch je plný minerálnych solí, ktoré su rozprašované nárazmi vĺn mora, čím sa podieľajú na vytvorení účinného inhalatória. Klíma pri mori je podstatne miernejšia ako tá vnútrozemská, čo je spôsobené rovnomernejšou teplotou ovzdušia.
Účinok morského prostredia na organizmus človeka je veľmi výrazný. Pomáha zvlhčovať sliznice, spôsobuje nárast výmeny solí, rast detí robí intenzívnejším, zvyšuje množstvo hemoglobínu a erytrocytov, reguluje látkovú premenu. Pozitívny vplyv má na stav dýchacích ciest, najmä pri suchých i vlhkých kataroch a prieduškovej astme. Pobyt pri mori zvyšuje silu imunitného systému a rezistenciu voči nákazám.
Tento spojený účinok je ešte znásobený vplyvom morskej vody, čiže kúpeľnými precedúrami a terapiami. Morská voda sa radí medzi minerálne vody ( obsahuje cca 32 prvkov, najviac NaCl (kuchynská soľ), zvyšok sú síran horečnatý, uhličitan horečnatý, síran vápenatý, soli jódu a brómu, urán, tórium a rádium). Súčasne sa v morskej vode nachádza mnoho organických súčasti, ktoré spôsobujú jej mäkkosť aj napriek minerálnemu zloženiu.
Pomimo chemických zložiek morskej vody, z ktorých každá ma svoj samostatný, veľký vplyv na kožu a sliznice, je potrebné uvážiť aj veľmi účinné fyzikálne vlastnosti.
Nároky tela na príjem kyslíka sú zvyšované kúpaním sa v mori. Už pri ponore do vody s teplotou 23-25°C po pás sa o 33% zvyšuje potreba kyslíka, pri ponore až po krk sa zvyšuje o 55% a pri plávaní je 5-9krát vyššia než pri stave v pokoji, nparíklad pri ležaní. Je to dôležitým faktorom pri získavaní rezistencie voči infekciám, aj proti chladu.
Menej náchylným jedincom sa odporúča kúpať sa už v prvý deň, oslabeným chorobou až po niekoľkých hodinách určených na aklimatizáciuv novom, cudzom prostredí. Po tom,čo si organizmus zvykne na morskú vodu, po cca 5-7 kúpeľoch sa možno kúpať i viackrát denne.
Medzi kúpeľmi by mali byť pauzy, ktoré by mali trvať 2-5 hodín, vzhľadom na vek a telesné sily. Pre slabé osoby je vhodné sa kúpať nalačno, resp. 1-3 hodiny po konzumácii jedla, dĺžka pauzy závisí od kvantity a kvality prijatej potravy.
Pred ponorom je vhodné chvíľu počkať, aby sa nám z kože odparil pot. Nieje vhodné do vody vstupovať s husou kožou, je potrebné si kožu zohriať pretieraním nasucho. Do vody vstúpme naraz po tom, čo sme si namočili hlavu i tvár. Vo vode sa treba stále pohybovať.
Vodu treba opustiť skôr ako sa nám začne ukazovať husia koža. Teslesne slabší by sa mali kúpať a pohybovať vo vode iba okolo piatich minút, zdraví cca dvadsať minút. Ak chceme aby sa prejavil mocnejší dráždivý vplyv morskej vody na koži, neumývajme sa po kúpaní sladkou vodou , ale nechajme ju vysušiť slnkom. Odporúčaní vek pre kúpanie detí v morskej vode je od 5. roku. Mladšie deti je vhodné iba krátko omývať morskou vodou.
Prímorský pobyt pomáha a liečiť:
More sa neodporúča pri stavoch ako sú : teberkulóza, akútne katary čriev, horúčkovité stavy a pod.
Ak je tu možnosť, spojte príjemné s užitočným a vyskúšajte priaznivé a liečivé účinky morskej vody.
Najnovšie články
Železo vo vode: Riziká a riešenia pre vašu domácnosť
Železo vo vode: Riziká a riešenia pre vašu domácnosť
Voda by mala byť čistá, zdravotne nezávadná a bez nepríjemnej chuti či zápachu. Mnohí ľudia však ani netušia, že problém v ich domácnosti môže spôsobovať zvýšený obsah železa vo vode. Tento prirodzene sa vyskytujúci prvok síce zohráva dôležitú úlohu v ľudskom organizme, no v nadbytku môže škodiť – nielen zdraviu, ale aj technike, sanitárnym zariadeniam a samotnému vodovodnému systému. V pitnej vode je prípustná koncentrácia železa maximálne 0,5 mg/l. Ak je hodnota vyššia, dochádza k viacerým nežiaducim javom.
Ťažké kovy vo vode : Tichá hrozba ktorú môžeme zastaviť
Ťažké kovy vo vode: Tichá hrozba, ktorú môžeme zastaviť
Mnohé zdravotné problémy, ktoré sa dnes objavujú čoraz častejšie, majú svoj pôvod nie len v strave či ovzduší, ale aj v tom, čo pijeme. Ťažké kovy ako olovo, kadmium či ortuť sa nenápadne dostávajú do podzemných vôd, a následne končia v našich domácnostiach. Ich účinky sú dlhotrvajúce a závažné – od poškodenia nervového systému cez ochorenia obličiek až po rakovinu.
Tieto toxické prvky sa v tele ukladajú do pečene, kostí či obličiek, a organizmus ich nedokáže prirodzene odstrániť. Problém je o to väčší, že voľným okom ich vo vode nespozorujeme. Môžu byť prítomné v pitnej vode, ktorú denne konzumujú celé rodiny, vrátane detí a tehotných žien.
Prepojenie medzi znečistením a chorobami moderného sveta
Chemické znečistenie vody: Skrytá hrozba, ktorá sa dostáva až k nám domov
Voda je neoddeliteľnou súčasťou života. Je to najdokonalejšie prírodné rozpúšťadlo, ktoré absorbuje minerálne látky z pôdy a hornín, čím podporuje biologické procesy na Zemi už miliardy rokov. No práve táto vlastnosť sa dnes obracia proti nám.
Kým kedysi dažďová voda obsahovala len prirodzene sa vyskytujúce minerály, v súčasnosti sa do nej miešajú umelo vytvorené chemické látky. Tie pochádzajú z priemyselných, poľnohospodárskych a komunálnych zdrojov – fabriky, smetiská, výfukové plyny či pesticídy zo znečistených polí. Dážď ich následne spláchne späť do zeme, kde prenikajú do riek a podzemných vôd.
Základné spôsoby filtrácie a úpravy vody
Základné spôsoby úpravy vody
Úprava vody je proces, ktorého cieľom je odstrániť z vody nežiaduce látky a zabezpečiť jej vhodnosť pre pitné alebo úžitkové použitie. Použité metódy sa líšia podľa typu vody (pitná či úžitková), jej pôvodu (napr. studňa, povrchová voda, mestský vodovod) a miery znečistenia. Rôzne technológie odstraňujú odlišné skupiny kontaminantov – od mechanických nečistôt cez chemikálie až po mikroorganizmy. Tu sú najčastejšie využívané metódy úpravy vody:
Sme hrdými partnermi