Minerálna voda -liečivé účinky a doplnok upravenej vody

Liečivé účinky minerálnych vôd sú známe už tisícročia, úprava vody prišla až neskôr, ako nutný dôsledok industrializácie. Možno povedať, že objavenie minerálnych vôd bolo v minulosti skoro vždy vecou náhody.

Neraz to boli choré zvieratá, ktoré ukazovali človeku cestu k uzdravujúcej sile minerálnych prameňov a jej využitiu v liečbe.

V súčasnosti sa pôsobenie prírodnými prostriedkami opiera o vedecké metódy poznávania. Pričiňuje sa o to najmä balneológia – veda o minerálnych vodách a o kúpeľoch.

Liečivá minerálna voda

V čom spočíva liečebná sila kúpeľných prameňov – to je častá otázka. Neskrýva len prejav ľudskej zvedavosti. Vyjadruje požiadavky modernej lekárskej vedy, ktorá zdôvodňuje všetky postupy a metódy, aby z nich mohla čo najviac ťažiť v prospech zdravia. Preto treba poznať aj hranice možností kúpeľnej liečby, aj jej úskalia.

Pri letmom pohľade do histórie sa dá zistiť, že používanie prírodných liečebných zdrojov (prameňov) je staré ako ľudstvo samo. Už v staroveku boli dobre zariadené a bohato navštevované kúpele, a to nielen v centrách starovekej civilizácie (napr. Rím), ale všade tam, kde príroda poskytla človeku zdroj minerálnych vôd.

O zariaďovanie kúpeľných stredísk ďaleko za hranicami starovekého Ríma sa postarali rímske armády, ktoré pri svojich výbojoch vybudovali takmer všetky staroeurópske „barbarské“ kúpeľné strediská. Živé stopy po nich vidno ešte i dnes u nás (napr. v Trenčianskych Tepliciach).

Pádom Rímskej ríše sa rozkvet kúpeľov na niekoľko storočí zastavil. Znovuzrodenie prišlo postupne s rozvojom prírodných vied a budovaním komunikácií. Odvtedy sa kúpeľná liečba obohacovala o nové prvky a zdokonaľovala až do dnešnej podoby.

Rozšírenie použitia minerálnych vôd

Za osobitne významnú etapu v histórii našich kúpeľov možno pokladať obdobie po 2. Svetovej vojne, keď sa prírodné liečivé zdroje sprístupnili širokým vrstvám ľudí.

Balneológia v súčasnosti dosiahla veľký pokrok. Najcennejšie však bude to, ak sa „kúpeľnícke umenie“ rozšíri a ak sa stane metódou liečby mimo kúpeľov (nap. v rámci zdravotníckych zariadení v okresoch). Ale ani toto nepostačí. Treba dosiahnuť, aby blahodarne účinky prírodných liečivých zdrojov stali súčasťou každodenného života, aby boli súčasťou nevyhnutných hygienických úkonov počas pracovných dní, víkendov i dovoleniek.

Človek totiž nemusí mať poruke zdroje minerálnej vody. Liečivé účinky možno dosiahnuť aj v domácich podmienkach, kde sa dajú využívať ozdravujúce vplyvy tepla, chladu, klímy, ako aj niektoré ďalšie možnosti ochrany (profylaxie) a liečby.