
Ozón je vysoko reaktívne a nestabilné spojenie troch atómov kyslíka. Samotné slovo pochádza z gréckeho ozeínu , čo znamená „cítiť“.
A veru nie bez dôvodu, pretože plyn má typický zápach, ktorý je niekedy badateľný na zle vetraných miestach s mnohými (starými) kopírovacími strojmi alebo po búrke s veľkým množstvom bleskov. Chemický vzorec je O3.
Existujú dva typy ozónu.
“Zlý ozón” je súčasťou znečisťovania ovzdušia, čo je niekedy vidieť v spodnej vrstve atmosféry. Ozón v spodnej vrstve vzduchu (troposféra) na úrovni zeme sa vytvára v horúcich dňoch vplyvom slnečného svetla (UV ultrafialového svetla) na vzduch znečistený oxidmi dusíka a prchavými organickými zlúčeninami.
“Dobrý ozón” sa nachádza v hornej vrstve atmosféry a je zodpovedný za ochranu obyvateľov na Zemi pred škodlivým UV žiarením. Ozón v ozónovej vrstve (vo stratosfére vo výške 15 až 45 km) chráni zemský povrch pred škodlivým slnečným UV žiarením.
Ozón sa vytvára, keď sa molekuly kyslíka (O2) rozpadnú pridaním energie, čo vytvára dva individuálne atómy kyslíka (O1). Tiet oatómy kyslíka(O1) spoločne s ďalšími molekulami kyslíka (O2) vytvárajú ozón(O3).
Tretí atóm kyslíka je nestabilný a môže sa spájať s organickými a anorganickými molekulami, aby sa zničili alebo zmenili počas oxidácie. V ovzduší tieto organické molekuly môžu byť vírusy, baktérie, plesne, atď. Ako náhle tretí nestabilný atóm vykoná svoje oxidačné povinnosti, vytvorí vedľajší produkt a to O2.
Ozón je najsilnejšie oxidačné činidlo, ktoré môže byť bezpečne používané v plaveckých bazénoch a kúpeľoch.
Generátory ozónu, generujú ozón aby zabíjal mikro organizmy a zoxidovali organické a anorganické nečistoty. Aby sa zlikvidovali chemické vedľajšie produkty z bazénov a víriviek, ako aj počas prania a z pitnej vody. Ozón je celosvetovo uznávaný a schválený organizáciou EPI, pre dezinfekčné účinky a používa sa už celé storočie po celom svete ako dezinfekčný prostriedok do vody.
Diera v ozónovej vrstve je každoročné opakujúce sa zníženie hrúbky ozónovej vrstvy nad južným pólom. V októbri a novembri (antarktická jar). V stratosfére existuje veľká vrstva ozónovej vrstvy. Tento „dobrý“ ozón nás chráni pred škodlivým slnečným UV žiarením. Bez tohto ozónu by bol život v skutočnosti nemožný.
Zlý ozón v nižšej atmosfére, ktorý tak môžeme vdýchnuť, môže mať škodlivé účinky. „Dobrý“ ozón v ozónovej vrstve je chemicky totožný so „zlým“ ozónom na úrovni zeme, ale chemické reakcie vedúce k tvorbe ozónu v ozónovej vrstve sa líšia od reakcií v dolnej atmosfére.
Niektoré chemické zlúčeniny, ako sú chlór fluórované uhľovodíky, zlúčeniny brómu, … môžu narušiť reakcie spojené s tvorbou ozónu v ozónovej vrstve, čo povedie k zníženiu koncentrácie ozónu v ozónovej vrstve (alebo inými slovami ozónu) vrstva narastie). Z geografických a klimatologických dôvodov je tento pokles najvýraznejší nad južným pólom.
Látky poškodzujúce ozónovú vrstvu sa často používali v chemickom priemysle, napríklad ako chladivo alebo ako dezinfekčný prostriedok v poľnohospodárstve, a sú to veľmi stabilné chemické zlúčeniny, ktoré im umožňujú zostať dlho v atmosfére. Môže trvať až 50 rokov, kým sa dostanú do stratosféry a nakoniec sa zhoršia; Väčšina z týchto látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu je už zakázaná, ale vzhľadom na ich dlhú životnosť to môže trvať ešte mnoho rokov, kým ozónová vrstva znovu získa svoju pôvodnú hrúbku.
Vďaka svojej silnej oxidačnej kapacite môže ozón spôsobovať určité účinky na zdravie v závislosti od koncentrácie vo vzduchu, času vystavenia, citlivosti vystavených osôb a úrovne ich aktivity. V nasledujúcej tabuľke je uvedený prehľad hlavných zdravotných účinkov spôsobených krátkodobou expozíciou:
Úroveň expozície | Účinky na zdravie |
mierna reakcia
maximálna 1-hodinová koncentrácia ozónu: 180 – 240 µg / m³ |
|
mierna reakcia
maximálna 1-hodinová koncentrácia ozónu: 240 – 360 µg / m³ |
|
závažná reakcia
maximálne 1-hodinové koncentrácie ozónu:> 360 µg / m³ |
|
Ozón môže vyvolávať rôzne účinky na zdravie, medzi ktoré patria zmeny v pľúcnych funkciách; Ostatné zlúčeniny prítomné v „letnom smogovom kokteile“ spôsobujú pálenie očí, kašeľ a podráždenie slizníc.
Výskyt týchto príznakov závisí od rôznych faktorov ako je koncentrácia ozónu : čím vyššia je koncentrácia, tým viac ľudí bude prejavovať príznaky a závažnejšie sťažnosti. Nie je však možné presne povedať, ktoré príznaky možno očakávať od ktorých koncentrácií.
osoby s postihnutím pľúcneho traktu zaznamenajú účinok skôr ako osoby s normálnou funkciou pľúc. Očakáva sa, že deti budú vnímavejšie. Okrem toho existuje takzvaná skupina „respondentov“ (asi 10% populácie), ktorí sú citlivejší na epizódy smogu z neznámych dôvodov.
intenzívnym úsilím vonku sa dýchanie zrýchli a pľúca prejde každú sekundu väčším množstvom vzduchu. V porovnaní s pokojnou osobou to vedie k väčšej expozícii ozónu, a teda k väčšej pravdepodobnosti účinku.
Európsky prah 180 µg / m³ na informovanie obyvateľstva sa preto nemôže považovať za prahovú hodnotu účinku, pri ktorej absolútne nikto neutrpí žiaden účinok. WHO (v roku 1990) však predpokladala, že účinky koncentrácií nižších ako 200 µg / m³ budú mať obmedzenú závažnosť a budú prevažovať iba v menej ako 5% celkovej populácie. Varovanie celej populácie pri nižších úrovniach koncentrácie sa preto neodporúča.
Týka sa to kĺzavej stupnice a hoci je to trochu umelo, je možné hovoriť o miernej odpovedi pri (hodinovej priemernej) koncentrácii 180 – 240 µg / m³, miernej odpovedi pri 240 – 360 µg / m³ a závažnej odozva nad 360 µg / m3.
Účinky je možné zmierniť prijatím určitých bezpečnostných opatrení. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že účinkom epizód vrcholov ozónu je možné zabrániť alebo ich obmedziť zabránením vysokej fyzickej aktivity vonku na poludnie alebo počas skorého večera (12:00 – 20:00). Tieto bezpečnostné opatrenia musia prijať jednotlivé osoby s citlivosťou na pľúcny trakt a deti, počínajúc koncentráciami 180 µg / m³; Od 240 μg / m³ by sa celá populácia mala riadiť týmito pokynmi.
Ako už bolo spomenuté , zložité počítačové modely nám hovoria, že znečistenie ozónom sa zníži iba vtedy, keď:
Nie, znečistenie ozónom má tiež dôsledky na životné prostredie a hospodárstvo. Po krátkom vystavení vysokým koncentráciám ozónu niektoré rastliny vykazujú viditeľné poškodenie listov. Okrem toho má ozón tiež kumulatívny škodlivý vplyv na plodiny, ktorý sa prejavuje zníženým rastom a odolnosťou proti stresu.
Vystavenie vysokým koncentráciám ozónu okrem iného zníži úrodu obilia. Vďaka svojej vysokej reaktivite ovplyvňuje ozón aj povrch materiálov, ako sú niektoré plasty a farby, čo môže mať za následok zmenu farby.
Ako je to s ozónom, ktorý sa používa na čistenie vzduchu si môžete prečítať tu.
Najnovšie články
Mechanický filter – základ čistej vody v domácnosti
Prečo je mechanický filter na hlavnom prívode vody nevyhnutnosťou v každej domácnosti?
Úprava vody je dôležitou súčasťou starostlivosti o zdravie, domácnosť aj technológie v nej. Jedným z najzákladnejších, no pritom najdôležitejších prvkov v celom systéme úpravy vody je mechanický filter. Tento filter sa inštaluje hneď na hlavný prívod vody do objektu – či už ide o rodinný dom, byt, chatu alebo firemné priestory.
Z nášho pohľadu – odborníkov na úpravu vody – by žiadna domácnosť nemala fungovať bez kvalitného mechanického filtra. A to nielen z hygienických, ale aj z technických a ekonomických dôvodov. V tomto článku si vysvetlíme, prečo tomu tak je, čo všetko tento filter zachytí, aké problémy pomáha riešiť, a prečo je pravidelná kontrola a výmena filtračnej vložky absolútne nevyhnutná.
Sodík v zmäkčenej vode – reálny vplyv na zdravie pri rôznych východzích úrovniach tvrdosti vody
Zmäkčená voda je bežne používaná v domácnostiach a priemyselných zariadeniach, najmä kvôli svojej schopnosti predchádzať tvorbe vodného kameňa, ktorý môže poškodiť zariadenia, potrubia a spotrebiče. Proces zmäkčovania vody prebieha prostredníctvom technológie nazývanej iontová výmena, ktorá nahrádza minerály ako vápnik a horčík sodíkom. Tento proces, aj keď veľmi účinný pri zmierňovaní tvrdosti vody, má však svoj vedľajší efekt – zvyšuje obsah sodíka v pitnej vode.
Sodík je dôležitý minerál, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v udržiavaní rovnováhy tekutín v tele, nervovom systéme a v procese svalových kontrakcií. Avšak, nadmerná konzumácia sodíka môže mať nepriaznivý vplyv na zdravie, najmä ak ide o osoby, ktoré sú citlivé na zvýšený príjem soli. Preto je dôležité pochopiť, ako zmäkčenie vody ovplyvňuje obsah sodíka a aký môže mať tento proces dopad na zdravie, najmä pri rôznych úrovniach tvrdosti vody.
Vo väčšine domácností, kde je tvrdosť vody vysoká, sa zmäkčovanie vykonáva s cieľom predchádzať hromadeniu vápnika a horčíka v potrubiach a spotrebičoch, ale táto úprava môže viesť k zvyšovaniu obsahu sodíka v pitnej vode. V závislosti od úrovne tvrdosti vody môže byť obsah sodíka v zmäkčenej vode veľmi rozmanitý, čo môže mať rôzny vplyv na ľudské zdravie. Tento článok sa bude podrobne zaoberať tým, ako zmäkčovanie vody mení koncentráciu sodíka a aký tento vplyv môže mať pri rôznych úrovniach tvrdosti vody.
Význam pravidelného testovania vody pri dlhodobom používaní zmäkčovačov vody
Zmäkčovač vody je pre mnohé domácnosti kľúčovým pomocníkom – chráni spotrebiče, predlžuje životnosť potrubí a zlepšuje kvalitu vody. Mnohí však po jeho inštalácii nadobudnú dojem, že majú na roky vystarané. Pravdou ale je, že aj zmäkčovač potrebuje občasnú pozornosť a tou najdôležitejšou je pravidelné testovanie vody.
Zloženie vody sa totiž v priebehu rokov môže meniť. Či už ide o zmenu zdroja, geologické faktory, sezónne vplyvy alebo stavebné zásahy v okolí, všetky tieto faktory môžu ovplyvniť kvalitu a vlastnosti vody, ktorú denne používame.
V tomto článku si vysvetlíme, prečo nestačí raz nastaviť zmäkčovač a zabudnúť naň. Pozrieme sa na to, ako a prečo sa voda mení, ako to ovplyvňuje fungovanie zmäkčovača a čo môžete spraviť pre to, aby vaša voda bola stále kvalitná a úprava tvrdosti účinná.
Zloženie vody sa mení – často nenápadne, ale významne
Hoci voda na prvý pohľad vyzerá rovnako, jej chemické zloženie sa v priebehu času môže výrazne meniť. Ide najmä o koncentráciu minerálov a prvkov ako sú vápnik, horčík, železo, mangán, dusičnany či rôzne organické látky.
Tieto zmeny nemusia nastať zo dňa na deň, ale pomaly a nepozorovane a presne v tom je ich nebezpečenstvo. Zmäkčovač, ktorý bol pred pár rokmi perfektne nastavený na určitú úroveň tvrdosti vody, dnes nemusí pracovať optimálne, pretože vstupné parametre sa jednoducho zmenili.
Kyslé dažde: Tichý nepriateľ prírody, vody a nášho zdravia
Kyslé dažde predstavujú jeden z najvážnejších ekologických problémov súčasnosti. Vznikajú ako dôsledok znečistenia ovzdušia priemyselnými emisiami, ktoré sa spájajú s atmosférickou vlhkosťou a vo forme kyslých zrážok sa vracajú späť na zem. Tento fenomén má negatívny dopad na pôdu, rastlinstvo, vodné zdroje, stavebné materiály a v neposlednom rade aj na zdravie človeka. Kyslé dažde majú vážne následky na všetky zložky ekosystému preto je dobré podporovať obnoviteľné zdroje energie a šetriť elektrinou. Kyslé dažde sú toxické pre naše telo, zdravie aj našu planétu
Sme hrdými partnermi