Ako je všeobecne známe, mali by sme veľa piť. A tým najlepším prostriedkom je voda. Ale vode z vodovodného kohútiku nemá veľkú dôveru, a často nie je ani chutná. I keď musí spĺňať hygienické normy, cestou do domácnosti ju čaká cesta cez potrubia a nachádza sa v nej zbytkový dezinfekčný prostriedok (chlór) a jeho zlúčeniny.

Balené vody

Nie však všetko, čo je naplnené do fliaš, má rovnakú kvalitu a je vhodné na každodenné pitie pre každého. Od bežnej pitnej vody až po liečivú vodu, perlivé alebo neperlivé, môžu mať vysoký alebo takmer žiadny obsah minerálnych látok.

Na získavanie a úpravu stolovej vody, dojčenskej vody, minerálnej vody a liečivej vody možno využívať len chránené prírodné zdroje podzemných vôd, ktoré majú trvalo vysokú kvalitu a sú na to určené na základe geologického a hydrogeologického prieskumu.

fľaša minerálnej vody

Minerálna voda

Najväčší podiel na trhu tvoria minerálne vody. Na Slovensku sa vďaka vysokým zrážkam nachádza množstvo prameňov, z ktorých prúdi minerálna voda a na trhu sa objavujú stále nové názvy. Poznáme takmer 1500 minerálnych prameňov. Pri niektorých vznikli kúpele, voda z iných sa plní do fliaš. Len na Slovensku je to ročne niekoľko desiatok miliónov litrov. Minerálne vody sú v podstate veľmi zriedené roztoky rozličných solí, stopových prvkov a plynov. O prírodnej minerálnej vode hovoríme vtedy, keď 1 liter obsahuje aspoň 1000 mg tuhých rozpustných látok, ak je ich menej, je to už prírodná stolová voda.

Prameň musí byť presne definovaný, podzemný a chránený pred akýmkoľvek znečistením

Do fliaš by sa mali minerálne vody plniť priamo z prameňa a s pôvodným špecifickým obsahom minerálnych látok a stopových prvkov. Vtedy sa môže podľa Potravinového kódexu volať táto balená voda „minerálna voda“. Aby sa vylúčil obsah škodlivých kovov a iných látok, musí minerálna voda spĺňať prísne kritéria a prejsť povinnými chemickými skúškami v laboratóriu. Prípadný obsah týchto látok sa následne minimalizuje.

Minerálnu vodu teda charakterizuje obsah minerálnych látok a stopových prvkov alebo iných častíc a špecifické zmyslové vlastnosti a je v obmedzenom množstve a občasnom pití vhodná ako nápoj. Jej mineralizácia by mala ležať medzi 1000 a 6 500 mg na liter. Rozhodujúcim faktorom pre množstvo zložiek v minerálnej vode sú v prvom rade geologické danosti oblasti, kde sa získava.

Odkiaľ pochádza minerálna voda?

Časť zrážok sa nachádza na povrchu ako tečúce vody. Časť vsiakne pod povrch. Na svojej ceste cez vrstvu štrku a piesku sa tzv. podzemná voda filtruje a čistí. Tento proces môže trvať aj niekoľko storočí. Horniny, cez ktoré prechádza, majú ešte jednu funkciu: voda z nich rozpúšťa minerálne látky a stopové prvky, a až tieto jej dávajú individuálnu chuť.

Sodík

V minerálnych vodách sa toleruje obsah sodných katiónov v koncentrácii do 150mg/l. Vo vyšších dávkach môže byť škodlivý najmä pre ľudí s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Ak sa sodné katióny vyskytujú v koncentrácii nad 300mg/l, minerálna voda by sa mala konzumovať len príležitostne a po porade s lekárom.

Horčík

Prítomnosť horečnatých katiónov v minerálnych vodách je vítaná. Za optimálny pomer koncentrácie vápenatých a horečnatých iónov v minerálnych vodách sa považuje 2:1.Nadmerný obsah horečnatých katiónov v niektorých minerálnych vodách býva príčinou ich laxačných účinkov.

Chloridy

V minerálnych vodách je zvýšený obsah chloridov nevítaný, toleruje sa koncentrácia do 50 mg/l.

Fluoridy

V mnohých krajinách Európy sa pitná voda fluoriduje, pričom koncentrácia fluoridových iónov je nižšia než 1 mg/l. Táto koncentrácia je tolerovaná aj pre minerálne vody. Pri konzumácii minerálok sa doporučuje obmedziť príjem minerálnych vôd so zvýšenou koncentráciou fluoridov tak, aby celková denná dávka nepresiahla 0,2 mg.minerálky fľaše

Rozdelenie minerálnych vôd

Podľa chemického zloženia vo väčšine obsahujú katióny lítia, sodíka, draslíka, vápnika a z aniónov najmä fluór, chlór, bróm, jód.

Podľa prevládajúceho katiónu ich delíme na vody: sodné, horečnaté, vápenaté a s iným katiónom.

Podľa prevládajúceho aniónu ich delíme na vody: hydro-uhličitanové, uhličitanové, síranové, chloridové a vody s iným aniónom.

Ak minerálna alebo stolová voda obsahuje v 1 litri aspoň 1 gram rozpustného oxidu uhličitého, je to kyselka (medokýš), ak obsahuje v 1 litri 1 miligram sírovodíka, je to sírna voda. Veľká časť prírodných minerálnych prameňov sú kyselky s obsahom oxidu uhličitého. Ten sa však k minerálnej vode môže pridať aj umelo, čiže dosýtením (karbonizovaná voda). Podľa celkovej mineralizácie sa delia na: jednoduché (1 g / l), slabo mineralizované (1 g / 1-5 l), stredne mineralizované (5-15 g / l), silne mineralizované (nad 15 g / l).

Podľa osmotického tlaku sú hypotonické, izotonické a hypertonické. Izotonické vody sa v črevách najrýchlejšie a najvýdatnejšie resorbujú, hypertonické viažu na seba v tenkom čreve tekutinu, čím zvyšujú peristaltiku - činnosť čriev (výhodné pri zápche), hypotonické sa v čreve resorbujú a zároveň zahusťujú, tento podnet sa vyrovnáva zvýšenou diurézou - zvýšeným vylučovaním moču (výhodné pri obličkových a močových chorobách).

Jednoduché kyselky (menej ako 1 gram tuhých častí, ale viac ako 1 gram oxidu uhličitého v 1 litri) pôsobia na prekrvenie kože, sliznice žalúdka, zvyšujú vylučovanie žalúdkovej kyseliny, urýchľujú prechod potravy žalúdkom a spôsobujú zníženie krvného tlaku. Pôsobia aj diureticky a využívajú sa pri nechutenstve a močových kameňoch.

Zemité vody (v 1 kg viac ako 1 g tuhých častí) znižujú spazmus hladkého svalstva tráviacich a močových ciest, majú diuretický účinok a zvyšujú vylučovanie kyseliny močovej ( pri dne), využívajú sa pri zápalových zmenách močových ciest, chronických zápaloch obličkovej panvičky, pri hypertrofii prostaty, žalúdočných a črevných ochoreniach, spojených so zvýšeným vylučovaním žalúdočnej kyseliny.

Alkalické (zásadité) vody (v 1 kg vody viac ako 1 g tuhých častíc) neutralizujú účinok kyseliny soľnej v žalúdku (pri jedle trvá neutralizačný účinok dlhšie), spôsobujú pokles hladiny cukru v krvi a jeho vylučovanie močom, čo predurčuje ich použitie pri cukrovke. Pomáhajú lepšie využiť cukor v pečeni a šetria inzulín. Vhodné sú aj pri chorobách dýchacích ciest s produkciou vazkého hlienu, zápaloch močového mechúra (cystitíd), dny, žlčových kameňov, či chronickom zápale žlčových ciest.

Soľné vody (v 1 kg vody viac ako 1 g tuhých častíc, najmä Na+ a Cl-) zvyšujú sekréciu žalúdočnej šťavy, koncentrované majú mierny preháňací účinok, preto sú vhodné pri hypacitíde (nedostatok kyseliny soľnej v žalúdočnej šťave), chronickej zápche alebo nechutenstve. Brzdia vylučovanie vody z organizmu. Vody s prevahou vápnika naopak podporujú vylučovanie vody z organizmu a majú protizápalové a protialergické účinky.

Jódové vody (aspoň 1 mg jódu v 1 kg vody) zvyšujú hladinu vápnika v krvi a jeho ukladanie do kostí - použitie pri kostnej TBC, využívajú sa pri chorobách dýchacích ciest spojených s produkciou vazkého hlienu - uľahčujú jeho vykašliavanie. Taktiež pôsobia na činnosť štítnej žľazy.

plnička minerálnych vôdSíranové alebo sulfátové vody (viac ako 1 g tuhých častí v 1 kg) podporujú činnosť žlčníka, vyvolávajú jeho zvýšené vyprázdňovanie, slizniciam odoberajú tekutinu a dráždia ich k zvýšenej sekrécii, čím zvyšujú svoj objem a pôsobia na peristaltiku čriev, vhodné sú pri chorobách pečene a pankreasu, pri zápche a dne.

Minerálna voda môže obsahovať prirodzený CO2 – oxid uhličitý, alebo nemusí. Môže byť však dodatočne oxidom uhličitým obohatená, tzv.sýtená alebo jej môže byť odobratý. Jej celková mineralizácia obsahuje zvyčajne viac ako 1000 mg/l rozpustných látok. Chlórové preparáty ani iné chemické dezinfekčné látky sa na zdravotné zabezpečenie vody nesmú používať. Uvádzať údaje o tom, že balená minerálna voda môže mať význam pri prevencii alebo liečbe chorôb ľudí, je zakázané. Na spotrebiteľskom obale možno uviesť len jej podporný účinok, napr. "podporuje trávenie".

 

5 1 1 1 1 1 Hodnotenie 5.00