Planéta Zem sa odlišuje od ostatných planét slnečnej sústavy tým, že je na nej voda v kvapalnom skupenstve. Voda zaberá až 2/3 zemského povrchu.
Úprava vody je nutná, pretože pokrok a rozvoj niektorých aspektov modernej spoločnosti spôsobili, že sa mnohé zdroje stali nevyhovujúce našim potrebám.
Vodné zdroje
Hydrosféra alebo vodstvo Zeme zahŕňa všetku vodu sústredenú v oceánoch, moriach, riekach, jazerách, ľadovcoch, v stálej snehovej pokrývke, v horninách, v atmosfére, ale aj v živých organizmoch.
Vodné zdroje delíme na: slané, sladké - povrchové - tečúce - stojaté - podpovrchové (podzemné)
Pitná voda tak ako ju poznáme sa v prírode nevyskytuje, je filtrovaná a chemicky upravovaná. To však ešte neznamená, že vodu "voľne" nachádzajúcu sa v prírode považujeme za znečistenú.
Vodu považujeme za znečistenú, ak:
- je veľmi kyslá alebo zásaditá, preto má korozívne účinky
- obsahuje organické látky, hrubé suspenzie
- zahníva a páchne a môže byť nositeľom infekcií
- obsahuje toxické látky
- je mikrobiálne znečistená a vyžaduje dezinfekciu
- obsahuje také odpadky, ktoré z nej možno znova získať a vo výrobe využiť
Najväčším používateľom vody a zároveň aj najväčším jej znečisťovateľom je človek. Celková svetová spotreba sladkej vody vzrástla v r. 1950-1990 približne 3,5-krát. V súčasnosti sa jej ročná spotreba odhaduje na temer 4 000 miliárd m3.
Vodné zdroje ľudia znečisťujú rôzne:
- v priemyselnej výrobe (ropa a ropné produkty, rozličné organické a anorganické látky, ako ortuť, olovo, arzén, síra, meď, zinok, hliník, chróm, cín, mangán, rádioaktívne látky)
- v poľnohospodárskej výrobe (pesticídy, priemyselné hnojivá, odpadové vody)
- zo sídiel (tuhý a kvapalný odpad)
- z dopravy (exhaláty, ropné produkty)
- turizmus
Zdroje znečistenia vody
Zdrojové znečistenie spôsobuje jeden alebo viacero odtokov odpadových vôd do povrchových tokov alebo vodných nádrží. Plošné znečistenie nastáva väčšinou pri aplikácii priemyselných hnojív a pesticídov v poľnohospodárstve vplyvom priemyselných exhalátov i dopravy, havarijné znečistenie, náhly a nepredvídaný únik škodlivých látok do povrchových alebo podzemných vôd (ropné látky, rádioaktívne žiariče a odpady).
Medzi najnebezpečnejšie aktivity patrí ukladanie kontajnerov s rádioaktívnym odpadom na dno oceánu a znečisťovanie morí ropnými produktami pri ťažbe i haváriách tankerov. Medzi "najslávnejšie" havárie ropných tankerov patrí havária supertankeru Torrey Canyon v roku 1967 v prielive La Manche, pri ktorej sa vylialo na britské pobrežie 120 000 ton ropy, stroskotanie lode Amoco Cadis pri pobreží Bretónska (vo Francúzsku) v roku 1977, znečistila more a pobrežie 200 000 tonami ropy.
Mimoriadne znečistené bývajú najmä vodné toky tečúce veľkými mestami v dôsledku vysokej koncentrácie priemyselných podnikov. Samozrejme, najväčšie nebezpečenstvo a to sa netýka len vody, je v tom, že nečistoty, ktoré sa do vody dostávajú, nezostávajú len v nej, ale kolujú v prostredí. Dostávajú sa do ovzdušia, pôdy, do rastlín, živočíchov, do potravín a samozrejme nevyhne sa im ani človek. Preto sú fitre na vodu veľmi vítaným pomocníkom.
Prejavy znečistenia vody
Znečistenie vody sa prejavuje aj na poškodením ľudského zdravia. Dusičnany vo vode vyvolávajú u človeka methemoglobínemiu spojenú s redukciou transportu kyslíka krvou. Dusitany a amoniak sú pre vodné organizmy vysoko toxické. V tráviacom trakte organizmov tvoria rakovinotvorné produkty. Spolu s fosforom spôsobujú premnoženie vodnej biomasy, fytoplanktónu, rias a siníc, ktoré spotrebúvajú nadmerné množstvo kyslíku z vôd. To má za následok ničenie populácie vodných bezstavovcov, rýb...
Voda je nevyhovujúca aj pre ľudí i pre rekreačné účely. Prítomnosť ťažkých kovov, zložiek poľnohospodárskych pesticídov vedie k nahromaďovaniu týchto toxických, karcinogénnych látok v telách živočíchov a človeka. To má za následok chorobné prejavy a alergické reakcie.
"V jednej kvapke vody môžeš spoznať celý svet."
