Voda, bez nej niet života

Voda je jednou z najjednoduchších, súčasne však aj najzložitejších chemických zlúčenín. Skladá sa z 2 atómov vodíka a 1 atómu kyslíka. Pojem vody chápeme však širšie a hovoríme o dažďovej, pramenitej, studničnej, povrchovej, morskej vode, atď.

V tomto zmysle nepokladáme vodu iba za kombináciu dvoch plynných prvkov, ale aj za veľmi dômyselný systém, v ktorom je H2O hostiteľom rozmanitých rozpustených a rozptýlených materiálov.

Čistá voda

Moderné rozborové postupy umožňujú stanoviť v čistej vode vyše 30 stopových látok, nehovoriac o ďalších chemických škodlivinách, ktoré obohacujú vodu z rozličných zdrojov znečistenia.

Z hľadiska človeka sa vyžaduje od vody, aby neohrozovala ľudské zdravie a aby bola pitná. Pritom sa v nej nesmú nachádza choroboplodné zárodky prenosné ochorenia, nesmie pôsobiť toxicky a obsahovať veľmi veľa minerálnych a organických látok. Pravdaže, musí byť ešte aj chutná, chladná, bezfarebná a bez pachutí a zápachov.

Najčastejšími črevnými nákazami, ktoré sa môžu prenášať pitnou vodou, sú brušný týfus, dyzentéria a vírusová hepatitída A. Tam, kde sa do povrchových vôd dostávajú aj odpadové vody, môže nastať kontaminácia pitných vôd, občas i potravín, najmä zeleniny. Niektoré infekcie sa prenášajú aj priamo, napríklad pri kúpaní, keď ústnou dutinou, porušenou pokožkou alebo sliznicami prenikajú do organizmu rozličné patogény (leptospiróza, dyzentéria, enterovírusové infekcie).

Do organizmu sa s vodou dostáva ďalšia zmes chemických látok, ktoré ovplyvňujú aj životodarnú funkciu. Ide najmä o látky, ktoré spôsobujú čuchové a chuťové zmeny, látky meniace kyslosť a zásaditosť vody, čistiace prostriedky, oleje, fenolové zlúčeniny, soli horčíka a železa v nadmerných množstvách, dusičnany, atď.

Prítomnosť chemických látok vo vode

Prítomnosť rozličných chemických látok vo vodách sa zvyšuje vplyvom viacerých faktorov. Napríklad v dôsledku priemyselnej výroby a ľudskej činnosti vôbec vzrastá vo vode množstvo kadmia, chrómu, medi, ortuti, olova a zinku, ale aj bária, molybdému a cínu, v menšej miere berýlia, kobaltu, mangánu, niklu, vanádu a magnézia. Stopové kovové prvky sa v pitnej vode kumulujú, najlepšie riešenie je úprava takejto vody.

Na zabezpečenie obyvateľstva pitnou vodou nestačí už iba miestne zásobovanie, a preto rozhoduje ústredné zásobovanie. Voda sa musí pri tom upravovať filtráciou a dezinfekciou zvyčajne účinnými filtračnými zariadeniami, prípadne chlórovými prípravkami ale tak, aby zodpovedala hygienickým požiadavkám.

Keď však chceme získať neškodnú vodu z novej studne, treba ju vydezinfikovať, po dvoch dňoch vodu odčerpať a až následne po dvoch týždňoch ju posielame na prešetrenie.