V súčasnosti sa na základe výskumov o vplyve fluóru a fluoridov na ľudský organizmus diferencujú protichodné názory.
Na jednej strane sa hovorí o nevyhnutnosti spomínaného prvku pre človeka a na druhej strane o škodlivosti, dokonca toxicite.
Niektorí autori fluór zahrňujú medzi mikroelementy, tzn. stopové prvky nevyhnutné pre správnu činnosť ľudského organizmu.
Iní zas dokazujú škodlivosť jeho pôsobenia aj v menšom množstve.
Je fluór potrebný pre človeka?
Všeobecne sa uznáva, že koncentrácia fluóru v pitnej vode vo výške 1,0 mg F/l u detí a dospelých zabraňuje vzniku zubného kazu, vo vyšších koncentráciách je fluór toxický. Z literatúry 90. rokov (človek v prírodných podmienkach sa vyvíjal bez fluóru), možno konštatovať, že fluór nie je nevyhnutný pre ľudské zdravie a správny vývin a nemôžeme ho zaraďovať medzi tzv. mikroelementy.
Za smrteľné sa považuje 1,4 – 2,3 g množstvo fluóru. Príznaky otravy sa môžu objavovať už po niekoľkých miligramoch, teda po množstve, ktoré môžeme denne prijímať vo vode z vodovodu upravovanej fluoridizáciou. K tomu je potrebné pridať obsah fluóru a jeho zlúčenín vo vzduchu a v potravinách. Zistila sa úzka spätosť medzi množstvom fluóru v krvi a jeho koncentráciou v pitnej vode.
Prejavy toxicity fluóru a jeho zlúčenín
Fluór a jeho zlúčeniny pôsobia už na bunkovej úrovni, viažu horčík v podobe nerozpustnej soli, čím ho deaktivujú a vylučujú z biochemických procesov prebiehajúcich v organizme. Pretože vyše 300 enzýmov je aktívnych práve vďaka horčíku, jeho deaktivácia má veľmi ťažké následky. V bunkách sa zastavujú procesy tvorby energie, čo má za následok nedostatok energie nevyhnutnej pre svalovú činnosť nervovej sústavy, čím sa znižuje psychická aktivita. Okrem toho je obmedzované množstvo energie nevyhnutnej pre rast organizmu.
Fluór už vo veľmi malom množstve (0,019 ppm, čo zodpovedá 1 emol F/l vody) poškodzuje chromozómy a narúša genetický kód. Súvisí to s jeho dokázaným a potvrdeným mutagénnym a kancerogénnym účinkom.
Vo veľkom množstve fluór a jeho zlúčeniny vyvolávajú žalúdočné a črevné zápaly (katary), ťažké zápaly obličiek, rôzne stupne poškodenia pečene a srdcového svalu.
Chronické (dlhodobé) vystavovanie sa vysokým koncentráciám fluóru vedie k vzniku škvŕn na zubnej sklovine a k fluoróze, ktorá spôsobuje rozsiahle zmeny v kostiach. Môže dôjsť k poškodeniu obličiek a zriedka aj k zmenám štítnej žľazy. Príznakom chronickej otravy je tiež zníženie hmotnosti tela, krehkosť (lámavosť) kostí, tuhnutie kĺbov, málokrvnosť (anémia), slabosť a celkový zlý zdravotný stav.
Časť fluóru je vylučovaná spolu s močom, ale väčšina sa ukladá v zuboch a kostiach, čo je príčinou už spomínanej fluorózy. Navyše u ľudí vystavovaných negatívnemu pôsobeniu fluóru a jeho zlúčenín sa zistila dýchavičnosť, poruchy nervovej sústavy, príznaky poškodenia alebo podráždenia nervovej sústavy, ktoré spôsobujú zvýšenú dráždivosť a precitlivelosť, pocit únavy, nespavosť, depresiu, a taktiež zhoršenie pamäti. Prijímanie fluóru v pitnej vode je pre zdravia človeka veľmi škodlivé.
Kde nájdeme fluór a floridy
Fluór patrí medzi prvky, ktoré sú široko zastúpené v zemskej kôre. Nachádza sa v niektorých mineráloch, napr. kryolite, apatite a v rôznych fluorokremeňoch. V rozličných koncentráciách sa vyskytuje v povrchových a podzemných vodách, čo závisí od geologickej stavy podložia.
Do povrchových vôd sa fluór a jeho zlúčeniny dostávajú prostredníctvom priemyselných splaškov, napr. zo závodov vyrábajúcich fosforečné hnojivá, z hliníkových tovární, zo závodov vyrábajúcich chladiace zariadenia, kde najčastejšie používaným chladiacim prostriedkom sú stále freóny, z kozmetického priemyslu a z prostriedkov na ochranu rastlín (antimykotiké a impregnujúce prípravky do dreva).
So zreteľom na vysokú toxicitu a poškodenia spôsobované v ľudskom organizme je potrebné príjem fluóru vylúčiť alebo jeho spotrebu obmedziť na minimum, čo sa dá najľahšie uskutočniť v prípade pitnej vody.
