Rozsiahle použitie pesticídov v poľnohospodárstve spôsobilo ich nahromadenie v prostredí (pôda, voda, vzduch) a v živých organizmoch, človeka nevynímajúc.

Tieto škodlivé látky často podliehajú kumulácii v organizme, a to najmä tie, ktoré sa veľmi dlho rozkladajú a ktoré sa požívali v minulosti (napr. DDT, aldrin, dieldrin, HCH, atď).

Mnohokrát nie sú známe toxické vplyvy pesticídov na ľudský organizmus, ani dôsledky dlhodobého pôsobenia nízkych dávok.

 

Rozdeľujú sa do niekoľkých skupín špecifickej činnosti, k najdôležitejším patria:

  • Insekticídy - prostriedky ničiace hmyz
  • Herbicídy - prostriedky ničiace burinu
  • Fungicídy - prostriedky ničiace huby
  • Moluskocídy - prostriedky ničiace slimáky
  • Nematocídy - prostriedky ničiace hlístovce
  • Redonticídy - prostriedky ničiace hlodavce

Toxicita a účinky pesticídov

Toxická činnosť pesticídov závisí od chemického zloženia. Zlúčeniny, ktoré ich tvoria, často obsahujú kovy, ako: arzén, ortuť, cín, ktoré sú pre ľudský organizmus veľmi škodlivé. Napr.: ako prostriedky na ničenie hmyzu boli univerzálne používané prípravky obsahujúce chlórované uhľovodíky, ktoré majú schopnosť kumulácie a veľmi ťažko sa rozkladajú tak v ľudskom organizme, ako aj v prírodnom prostredí.

Najčastejšie vyvolávajú poškodenie obličiek a pečene, kde podliehajú detoxikácii a odstraňovaniu. V prípade dlhodobého (chronického) pôsobenia tejto skupiny insekticídov sa vyskytujú: bolesti hlavy, nespavosť, podráždenosť, ťažkosti s koncentráciou, niekedy aj nevoľnosť a bolesti žalúdka. Väčšina z nich má hepatoxické vlastnosti rôznej intenzity.

Fosfoorganické zlúčeniny (najčastejšie prostriedky ničiace hmyz) môžu spôsobovať svalové oslabnutie, poškodzujú centrálnu nervovú sústavu, najčastejšie mozgové funkcie najmä v oblasti psychiky, spôsobujú spomalenie myslenia a zhoršujú pamäť.

nebezpecenstvo pesticidyMnohé pesticídy majú koncero- a mutagénnu činnosť, poškodzujú aj nervovú sústavu. Najcitlivejším orgánom na činnosť rakovinotvorných pesticídov je pečeň.

Chlóroorganické pesticídy kumulujúce sa v prostredí (pôda, voda, vzduch) a dlhodobo používané chemické látky vytvárajú veľké nebezpečenstvo vzniku chronickej toxicity.

V priebehu posledných desaťročí intenzívneho používania sa mení sortiment ochranných prostriedkov. Niektoré ustupujú kvôli toxicite alebo kvôli dlhej dobe rozkladu či kumulácii v prostredí a kvôli odolnosti organizmov na ich činnosť (týka sa to hlavne prostriedkov na ničenie hmyzu), iné sa zavádzajú do výroby.

Dochádza aj rozšíreniu pôsobenia jednotlivých prípravkov. Ich počet rastie neuveriteľne rýchlo, čo často znemožňuje zachytiť a určiť ich toxicitu. Výsledky prvých laboratórnych výskumov na zvieratách sa nie vždy vzťahujú aj na človeka. Z toho dôvodu je potrebné obmedziť negatívne vplyvy (potravinárske prostriedky, voda, vzduch), čo je možno najľahšie dosiahnuť v prípade pitnej vody.

Prenikanie pesticídov do pitnej vody

Pesticídy – najmä tie, ktoré sú odolné voči fyzikálno-chemickému rozkladu a biodegradácii, a taktiež mnoho iných – prenikajú do povrchových vôd predovšetkým vyplavovaním z orných pôd, zo vzduchu prostredníctvom atmosférických zrážok, a niekedy následkom rôznych havárií a nezodpovednej ľudskej činnosti, napr. vyhadzovanie sudov a obalov z prípravkov do riek a jazier, umývanie obalov alebo rozprašovacích súprav atď.

Okrem toho vo vodách, hlavne v usadeninách na dne či v bahnách riek a jazier, sa naďalej v nemalom množstve objavujú niektoré insekticídy, najčastejšie veľmi dlhej životnosti, ako je DDT. Pesticídy sa v pitnej vode vyskytujú následkom nedostatočného prečistenia povrchovej vody.

Riešenie problémov s pesticídami vo vode

 

1 1 1 1 1